Diskusia o OZE musí začať odznova

Diskusia o OZE sa v posledných mesiacoch zvrtla na jednu tému – fotovoltaické elektrárne a ich riziká. Vo víre debát o prideľovaní obmedzených kapacít a rýchlej novely zákona o energetike zanikla podstata diskusie o spustení podporných rámcov pre OZE na Slovensku.

Slovensko napriek tomu, že pripravovalo podporný rámec pre obnoviteľné zdroje energie (OZE) roky, zďaleka neprispôsobilo rámec a jeho flexibilitu zmene situácie v dôsledku krízy. To čo prišlo bola už iba, snáď, súhra náhod. Aktuálny stav žiadostí o OZE, ktorý poskytli Inštitútu pre energetickú bezpečnosť distribučné spoločnosti, jasne ukazuje, že nastavenie cien pre FV z minulej jesene bolo príliš motivačné. V súčasnosti má súhlas s pripojením už viac ako 454 MW fotovoltických elektrární, z toho 334 MW zdrojov pod 1 MW inštalovaného výkonu. Je vysoko pravdepodobné, že drvivá väčšina investorov do začiatku mája splní aj poslednú podmienku, ktorá ich oslobodí od povinnosti získať osvedčenie Ministerstva hospodárstva. Tou podmienkou je spustenie stavebného konania.

Pri pohľade na záujem o výstavbu OZE v uplynulom roku je zrejmé, že zatiahnutie ručnej brzdy zo strany štátu bolo pri fotovoltaike potrebné. Tých viac ako 900 MW malých FV elektrární, ktoré ešte stále posudzujú distribučné spoločnosti, do veľkej miery opodstatňuje novelu zákona o energetike. Ak by sa pripojili v priebehu tohto roka do siete, nielenže by to pomerne značne zakývalo koncovou cenou, ale najmä by to bol pomerne tvrdí oriešok pre Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu. Na druhej strane, zavedenie povinnosti získať osvedčenie Ministerstva hospodárstva aj pre zdroje s výkonom pod 1 MW inštalovaného výkonu je pre investorov druhou studenou sprchou v priebehu necelého polroka. A to ani nie rok po schválení zákona o podpore OZE a kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Kým investori ešte v septembri mohli vychádzať pri prvotnej investícií do prípravy projektov z predpokladu, že ak dobre pripravia projekt, nič im nebude stáť v ceste, situácia sa za necelý polrok dramaticky zmenila. Štát pritom vysielal v minulosti viac ako pozitívne signály smerom k FV; Stratégia energetickej bezpečnosti z roku 2008 naznačuje, že najväčšie prírastky v oblasti výroby elektriny z OZE v inštalovanom výkone sa očakávajú práve pri FV. Spolu s vysoko atraktívnym nastavením vyšších výkupných cien na úrovni 425 eur za MWh to mohol každý investor vyhodnotiť iba tak, ako i skutočne vyhodnotil.

Diskusia o OZE sa preto musí z roviny diskusie o nepredikovateľných zdrojoch a ich rizikách vrátiť do pozitívnej roviny. Odborníci musia opäť začať debatu o tom, ako transparentne a ekonomicky efektívne upraviť podporný rámec. Hoci strategických materiálov v posledných rokoch vzniklo pomerne dosť, ani jeden nehodnotil OZE z pohľadu dôsledkov na ceny energií či makroekonomické ukazovatele, či už ide o pozitívne alebo negatívne dôsledky. A ak nájdu odborníci v energetickom mixe SR ďalší priestor pre fotovoltaické elektrárne (napríklad ak by si prebrali zodpovednosť za nedodržanie dodávkového diagramu), nič nebráni tomu, aby sa rámec nastavil v ich prospech. Je to vždy lepšie než systém „Go & Stop“, ktorý investori zažívajú v posledných mesiacoch.

Autor je analytikom Inštitútu pre energetickú bezpečnosť; zaoberá sa oblasťou elektroenergetiky a obnoviteľnými zdrojmi energií.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA