ECI – prvá lastovička na ceste k nadnárodnej e-demokracii

Európsku agendu v poslednom období sprevádza veľké napätie vyvolané krízou a prijímaním bezprecedentných opatrení na jej preklenutie, čo je pochopiteľne sprevádzané silnými reakciami.


Globalizačný tlak, spoločný osud členských krajín, spoločná mena a trh hovoria jasne v prospech riešenia v duchu "viac Európy".

Na druhej strane sú však tieto racionálne prístupy spochybňované obavami zo straty národnej suverenity, identity, či otázkami demokratickej kontroly.

Politická diskusia na tieto témy je zložitá. Často sa objavujú ironické a sarkastické komentáre, či tvrdé euroskeptické útoky proti všetkému, čo nesie značku EÚ.

Azda aj z týchto dôvodov si v súčasnosti každú pozitívnu správu cením viac ako kedykoľvek predtým. V poslednom období takouto správou bolo spustenie online systému na zber podpisov pre ECI (Európska iniciatíva občanov[1]) na serveroch Európskej komisie. Prvou ECI v tomto smere bola Fraternité 2020, ktorej cieľom je posilnenie výmenných pobytov typu Erasmus v rámci EÚ.

Napriek poskytnutiu softvéru pre ECI zo strany Komisie bolo evidentné, že pre občanov je celý proces jeho inštalácie a certifikácie (ochrana osobných údajov) veľmi zložitý.

Navyše, podmienky certifikácie sa líšia od krajiny ku krajine a niekde nie sú stanovené vôbec.

Komisia sa preto rozhodla pomôcť a ponúkla svoje servery na zber online podpisov pre jednotlivé ECI. V tomto smere požiadala o potrebnú certifikáciu Luxemburg, metropolu členskej krajiny, v ktorej sú umiestnené jej datacentrá. Pozitívna reakcia prišla nečakane až z Kalifornie. Novinár Joe Mathews vo svojom článku prirovnal Európu ku kontinentu, ktorý to s participatívnou demokraciou myslí vážne. Zároveň  skonštatoval, že takáto forma podpory zo strany exekutívy je napr.v Kalifornii nemožná.

Negatívne ohlasy prišli už tradične z EÚ. Odmenou pre mňa však bol entuziazmus členov Občianskeho výboru Fraternité 2020, s ktorými som sa pri tejto príležitosti stretol a reakcie členských krajín, podľa ktorých by sa tento systém v budúcnosti mal využíval v oveľa širšom kontexte.

Prístup niektorých členských krajín k ECI potvrdzuje, že nie všetky si uvedomujú "akčný rádius" ECI, ktorú považujem za prvý krok na ceste k ére nadnárodnej európskej e-demokracie.

Hlbšia integrácia si v budúcnosti vyžiada užšiu spoluprácu Európskeho parlamentu a národných parlamentov a užšie zapojenie občanov do procesu európskeho rozhodovania. Tradičná reprezentatívna demokracia dostane zakomponovaním participatívnej demokracie nový rozmer. Navyše, je potrebné uvedomiť si, že nastupujúca digitálna generácia bude čoraz častejšie volať po digitálnych riešeniach.

Trend je jasný – digitálna Európa, e-government, projekty typu eID, čiže elektronické preukazy totožnosti, či e-signature, teda elektronický podpis. Nehovoriac o elektronických voľbách, ktoré sú už dnes realitou napr. v Estónsku.

Predpokladám, že v priebehu pár rokov sa stane konzultácia európskych občanov na rôzne témy, či ich iniciatívy prostredníctvom e-demokratických nástrojov úplne bežnou záležitosťou.

ECI v tomto smere možno považovať za prvú lastovičku.

Čím viac sa z nej poučíme a čím viac skúseností nazbierame, tým lepšie budeme schopní reagovať na požiadavky prichádzajúcej generácie a digitálnej éry a zapájať sa do demokratického života EÚ moderným spôsobom – digitálne.


[1] 1. apríla 2012 vstúpil do platnosti nový nástroj participatívnej demokracie definovaný Lisabonskou zmluvou – Európska iniciatíva občanov. Z globálneho hľadiska ide o svetový unikát – výbor zložený z najmenej 7 občanov z minimálne 7 členských štátov, ktorý zhromaždí viac ako 1 milión podpisov, sa môže obrátiť na Európsku komisiu a požiadať ju, aby predložila legislatívnu iniciatívu v oblasti, ktorá spadá do jej pôsobnosti a zároveň rešpektuje základné hodnoty Únie

Autor je podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA