EÚ by mala zakázať kyanidové technológie v baníctve

Európsky parlament by mal podporovať čo najskorší zrod spoločnej smernice EÚ, ktorá by sa týkala riešenia cezhraničného priemyselného znečistenia, ako aj vytesnenia rizikových technológií z členských štátov Únie.

Namiesto v súčasnosti platných rozhodnutí je potrebné prijať spoločnú, jasnú smernicu, ktorá by novými záväzkami rozšírila zatiaľ jediný medzinárodný dokument takéhoto charakteru, tzv. Dohodu z Espoo, podpísanú v roku 1991, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1997. Táto dohoda upravuje vyšetrovanie znečistenia presahujúceho hranice štátov OSN.

Pomocou takejto smernice EÚ by sme sa vedeli vyhnúť používaniu takých technológií, ktoré sú považované za nebezpečné a zároveň by sa nám podarilo predísť ekologickým katastrofám, akou bola nepochybne havária a následné znečistenie rieky Tisa kyanidmi pred 10 rokmi. Z tejto havárie, v dôsledku ktorej došlo k nevyčísliteľným ekologickým a hospodárskym škodám, bola obvinená banská spoločnosť Aurul sídliaca v Baia Mare v Rumunsku a ako príčiny havárie boli identifikované nezodpovedné hospodárenie a nedodržanie bezpečnostných opatrení, ako aj nedostatočné opatrenia na ochranu životného prostredia. Spomínaná spoločnosť prevádzkovala ťažbu spôsobom, ktorý sa vo vyspelých krajinách už dávno nepoužíva – metódou ťažby zlata prostredníctvom technológie využívajúcej vysoko koncentrované kyanidy. Práve dôsledkom používania tohto postupu došlo k spomínanej havárii, pri ktorej sa do rieky Tisa dostalo 100 000 m3 vody, ktorá obsahovala kyanidy a iné ťažké kovy.

Koncentrácia kyanidov po havárii na niektorých miestach prekročila povolený limit až 180-násobne. Vlna znečistenia rieky Tisa na jej maďarskom úseku ustúpila až po 2 týždňoch. Hodnoty kyanidového znečistenia, prekračujúce povolený limit boli dokonca namerané ešte aj na bulharskom úseku Dunaja, k úhynu rýb došlo aj v úseku Dunaja pod Belehradom. Jed spôsobujúci smrť každého živého organizmu zničil 156 ton rýb, medzi ktorými bolo možné nájsť aj všetky druhy žijúce v rieke Tisa. Postihnuté krajiny dodnes nedostali žiadne odškodnenie.

Nový ruský majiteľ prevádzky firmy Aurul, podnik Polyus, ktorého majiteľ Mihail Prochorov, jeden z najbohatších ruských podnikateľov, si nedávno vypýtal povolenie na znovuzačatie ťažby zlata. V meste Baia Mare sa týmto môže znovu spustiť do prevádzky „zlatý závod”, taktiež pomocou kyanidovej technológie – a tentokrát s ruským majiteľom.

Túto otázku nemožno považovať za spor medzi dvoma členskými štátmi EÚ. Záujmom celej Európy je, aby jeho členské štáty definitívne skoncovali s používaním takýchto technológií. Na plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu dňa 20. apríla 2010 bol prerokovaný návrh Uznesenia o všeobecnom zákaze používania kyanidových technológií na celom území EÚ. Vo svojom vystúpení som aj ja rozhodne podporil prijatie tohto uznesenia, čo v konečnom dôsledku má vyústiť do prijatia príslušného zákona.

Uplatnenie takéhoto zákona na celom území EÚ by bolo mimoriadne dôležité aj preto, lebo nejde iba o ojedinelý rumunský príklad. Firmy s ruskou zainteresovanosťou už aj v mojej krajine, na Slovensku, plánujú otvorenie zlatých baní využívajúcich kyanidovú technológiu. V západnej časti Slovenského Rudohoria boli pred niekoľko sto rokmi náleziská zlata a striebra, momentálne však horniny obsahujú vzácny kov len v malej koncentrácii, takže by sa tu mala používať technológia kyanidovej zásady, ktorá by mohla mať vážne zničujúce následky na životné prostredie. Podľa slovenských zákonov na to stačí iba súhlas orgánov samosprávy. S týmto cieľom prebiehajú výskumy v Píle v Lučeneckom okrese, v Lutile a pri Vyhňoch v okrese Žiar nad Hronom, ako aj v okolí Korpory, Detvy a Horduše-Hámrov. K posudzovaniu týchto zámerov by sme mali pristupovať s veľkou zodpovednosťou, predovšetkým s prihliadnutím na všeobecne prijaté hodnoty EÚ v oblasti ekologickej a environmentálnej politiky.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA