Európa v roku 2020

Európa si buď znova získa srdcia ľudí, alebo sa stane irrelevantnou, píše pre EurActiv viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Na začiatku druhej dekády 21. storočia stojí Európa hneď na niekoľkých križovatkách. Realisticky povedané, do roku 2020 sa nestihne pohnúť ďaleko, a v istom zmysle slova bude na viacerých z týchto križovatiek ešte stále stáť.

Prvou križovatkou Európy je: buď uspeje v snahe o opätovné získanie sŕdc ľudí a vnútornej sily, ktorá z toho vychádza, alebo stratí pre európskych občanov relevantnosť. Nízka účasť na európskych voľbách v roku 2009 a dominancia lokálnych a národných tém, či prítomnosť krajne pravicových strán v Európskom parlamente signalizujú rastúci skepticizmus voči EÚ. Ak sa chce EÚ pohnúť pozitívnym smerom, musí sa viac zamerať na oblasti, ktoré sú dôležité pre obyčajných ľudí: zamestnanosť, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, ktoré sú prioritami v každej členskej krajine, ako aj nelegálna migrácia, klimatické zmeny, životné prostredie a finančná regulácia, ktoré viac trápia štáty EÚ-15. Mnohé z týchto otázok sú v kompetencii vlád, no dominantnejšiu pozíciu by mala prebrať koordinácia medzi členskými krajinami, je potrebné dohodnúť sa na minimálny štandardoch a napĺňať ich.

Po druhé, buď sa EÚ stane opäť otvorenou ďalším rozšíreniam, alebo nemôžeme do roku 2020 očakávať žiadne podstatné rozšírenie Únie. Rastúci nesúhlas s prijímaním nových členov možno do istej miery pripísať hospodárskym problémom. Dúfam, že tento trend bude zvrátený a krátko po kríze entuziazmus pre rozširovanie EÚ opäť narastie.

Po tretie, ak EÚ neurobí všetko, čo je v jej silách, pre získanie dôležitosti ako globálny hráč v svetovej ekonomike, v klimatických rokovaniach, či v oblasti globálnej bezpečnosti, bude marginalizovaná a paralyzovaná, bude divákom prechodu moci na G2 a krajiny BRIC. EÚ nemôže formovať globálne pravidlá, ak je rozdelená v kľúčových otázkach a jej rozhodovanie je neefektívne.

EÚ je stále atraktívnou v mnohých oblastiach: jej environmentálny, sociálny a politický model, ktorý garantuje mier, demokraciu a prosperitu, jej záväzky v boji proti klimatickým zmenám a za vymazanie globálnej chudoby, jej mäkká moc a pod. Súčasne však jej lídri musia prijať správne rozhodnutia, aby sa EÚ stala relevantnejšou dovnútra a globálne. Čas sa míňa.

Autorka je viceprezidentkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Článok reprezentuje jej osobné názory, nie pozície inštitúcie

Komentár bol napísaný pre portál EurActiv ku Dňu žien ako "ženský príspevok" známych Sloveniek k diskusii stratégii EÚ 2020. Druhý komentár od Anny Záborskej nájdete na tejto linke

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA