Európska armáda – ako praktické riešenie

Diskusia o európskej spoločnej obrannej politike – a potenciálne spoločnej európskej armáde – prešla viacerými fázami. Od politického projektu explicitného posilňovania európskej jednoty, cez snahu o vytváranie „protiváhy“ Spojeným štátom až po pragmatickú snahu o efektívne využitie zdrojov.

Keď o európskej armáde na mníchovskej bezpečnostnej konferencii hovoril nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle, pohyboval sa niekde medzi prvou a treťou logikou.

Dôvody na posilňovanie spoločnej európskej obrany (a vytváranie spoločnej európskej armády) sú v prvom rade veľmi praktické. V komentároch (a dobre či inak mienených radách spoza Atlantiku) sa často hovorí, že Európa dáva na svoju obranu príliš málo. Nie je to úplne pravda – Európa dáva priveľa vzhľadom k tomu, čo za to dostane. Atomizovaný systém ozbrojených síl, vojenského výskumu, nákupu techniky, atď. znamená, že prostriedky sú vynakladané duplicitne, neefektívne. Zjednodušene povedané – EÚ má priveľa vojakov, schopných robiť primálo.

V posledných rokoch sa popri „veľkých“ politických diskusiách o tom, či má mať Únia spoločnú obranu a aký má byť jej charakter, naštartovalo niekoľko iniciatív, ktoré „veľký problém“ rozobrali na drobné. Projekt bojových jednotiek mal dať Únii ozbrojené sily, ktoré bude schopná pod spoločnou vlajkou, koordinovane, nasadiť v zahraničí. V úrade Vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku sa začala rodiť spoločné európska zahranično-bezpečnostná doktrína. Európska obranná agentúra pomáha koordinovať obranný výskum európskych krajín. A pokusy o otváranie zatiaľ prísne chránených národných trhov s obranným obstarávaním môžu viesť ku efektívnejšiemu, spoločnému prístupu.

Vonkajšie faktory zvyšujú politickú vôľu členských krajín spolupracovať. Hospodárska kríza a napäté štátne rozpočty podčiarkujú nutnosť vynakladať financie efektívne. Záujem Spojených štátov sa stále viditeľnejšie obracia k iným oblastiam sveta, na medzinárodnom poli sa stále asertívnejšie prejavujú noví hráči.

Národné exekutívy doteraz radi rozhodovali o obrannej spolupráci za zavretými dverami medzivládnych stretnutí. Preto je dôležitá druhá časť Westerwelleho návrhu – európska armáda má byť pod úplnou kontrolou Parlamentu. Lisabonská zmluva vytvorila predpoklady, aby sa obranná politika mohla rozvíjať na komunitárnom princípe. To by umožnilo zvýšiť demokratickú kontrolu a transparentnosť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA