Európske fondy – potrebné a zatracované?

Prinášame prvý text zo série "EU Reality-check".

Keď sa na Slovensku povie Európska únia, mnohým z nás pravdepodobne prídu na um eurofondy. V poslednom čase rezonujú fondy EÚ najmä v súvislosti s objemom finančných prostriedkov, ktoré dostaneme v rokoch 2014 až 2020. Zároveň rezonuje to, koľko peňazí ešte môžeme dočerpať v súčasnom období (r. 2007 – 2013) a do akej miery hrozí ich prepadnutie.

Pokiaľ ide o budúce  – „nové“ –  financie,  vieme, že po roku 2013 z nich dostaneme viac než doteraz. Naša budúca obálka bude o desať percent väčšia (hovorím o stálych cenách, t.j. objeme očistenom od inflácie). Výzvou nepochybne bude správne nastaviť, na aké účely prostriedky použijeme a následne to aj zmysluplne zrealizovať. Práve o tom – o tzv. Partnerskej dohode – sú naše súčasné rokovania s Európskou komisiou a jej výsledná podoba bude zásadná. Nastaví totiž rámec investícií z verejných zdrojov na Slovensku platný až to konca desaťročia.

K eurofondom máme kontroverzný vzťah. Na jednej strane vieme a vidíme, že ich potrebujeme, pretože bez nich by sme viaceré veci jednoducho nevedeli zafinancovať. Na strane druhej ich „imidž“ spájame s veľkou byrokratickou náročnosťou pri čerpaní a mnohokrát i s korupciou.  

Na margo potrebnosti či až závislosti od eurofondov možno pripomenúť pomerne známe číslo – 76 percent verejných investícii u nás pochádza práve z európskych zdrojov (ide o priemer za roky 2009 až 2011). Toto číslo sa pritom zvyšuje – predvlani bol ich podiel až 86-percentný – čo vidieť aj v každodennom živote, najmä na rozvoji infraštruktúry  (cesty, obnova budov alebo dedín),  ale aj pri tzv. mäkkých opatreniach do vzdelávania a sociálnej politiky (naše aktívne politiky trhu práce sú de facto financované výlučne z eurofondov).

Občas počuť argument, že by bolo lepšie financovať to všetko z peňazí, ktoré odvádzame Bruselu ako náš príspevok do spoločnej pokladnice. Isto, zdá sa to byť jednoduchšie, no čísla hovoria jasnou rečou – za každé euro, ktoré tam vložíme, dostaneme naspäť v rámci kohéznej politiky približne štyri eurá. Štúdie navyše ukazujú, že eurofondy majú pozitívny vplyv na hospodársky rast. Podľa odhadu Európskej komisie sa HDP členských krajín, ktoré vstúpili do únie v roku 2004, zvyšuje vďaka eurofondom v priemere o 1,5 percenta ročne. Pozitívny a okamžitý dopad má už samotná realizácia rôznych projektov. Čo je však dôležitejšie, tvoria sa predpoklady pre budúci rast. Na to, aby sme dobehli vyspelejšie krajiny EÚ, totiž potrebujeme investovať do diaľnic, škôl či verejnej správy.

Zdalo by sa teda, že eurofondy sú pre Slovensko jasná „výhra“. Vo verejnej diskusii však často počuť aj hlasy poukazujúce na druhú – odvrátenejšiu? – stránku. S čerpaním sa spája zložitá byrokracia, pre žiadateľa je komplikované pripraviť projekt a získať financie. Je na tom kus pravdy. V budúcom období sa preto chystá zjednodušenie spomínaných postupov. Pozor – zjednodušenie však neznamená nižšiu kontrolu toho, ako fondy skutočne míňame. A tu sa dostávame k ďalšej príčine kontroverzného pohľadu na ne – k efektívnosti vynaložených prostriedkov a možnosti korupcie. Populárna býva téza, že eurofondy sú zlé, pretože nás, Slovákov, korumpujú. Ak by sme prijali túto filozofiu, odstránili by sme len jeden možný symptóm a nie jadro korupcie ako takej. Isto, hovorí sa, že „príležitosť robí zlodeja“ a eurofondy môžu byť pokušenie. No vidieť v nich vinníka jednoducho nie je seriózne. V prvom rade sa teda treba pozrieť do zrkadla, lebo to nie je „Brusel“, čo nás nabáda zneužívať európskych peniaze (práve naopak), ale my sami sme zodpovední za využitie zverených financií.

Objem financií, ktorý sa nám núka – a bude núkať na rozvoj Slovenska do roku 2020 – cez eurofondy, je jedinečný. Ide o neopakovateľnú šancu posunúť nás dopredu, zlepšiť fungovanie našej krajiny prakticky vo všetkých oblastiach. Presnejšie povedané, „Brusel“ túto šancu ponúka, no je výlučne na nás, ako s ňou naložíme.

Autor je štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Tento text je prvý z pravidelnej série venovanej osvetľovaniu faktov o rôznych aspektoch členstva Slovenska v EÚ. Ďalší bude nasledovať 25. júna.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA