Európske istoty

Vládu postaví formálne najproeurópskejšia strana. Očakávať niečo od tejto nálepky?

Nevedno čo to je, ale už je to tu zas – môže si po slovenských voľbách povedať tradičná európska ľavica. Strana Smer-SD sa stala suverénne najúspešnejšou stranou európskych socialistov. Na posledný bratislavský míting prišiel stranu podporiť aj šéf eurosocialistov v Európskom parlamente Hannes Swoboda. Pamätáme si možno, že poslanec EP hovoril ešte v roku 2009 o Smere ako o populistickej strane. Smer má ešte stále na svojej stránke zavesenú tlačovú správu v znení: Aktivity Hannesa Swobodu sú neakceptovateľné na margo jeho pokusov odradiť stranu od ďalšej koalície s SNS.  

Nuž čo. Socialisti v Európe nezažívajú najlepšie časy a každé povzbudenie sa hodí, hlavne ak je "proeurópske". Nádeje ešte živí Francois Hollande, ktorý má potenciál zásadnejším spôsobom zmeniť pomer síl v EÚ. Netají sa ambíciou otvárať nedávno podpísaný Fiškálny kompakt a obohatiť ho o viac prorastových návodov na vyváženie nemeckej asketickej disciplíny.

Dnes je totiž politická mapa EÚ taká, že prípadné predsummitové stretnutia hláv štátov a vlád z tábora socialistov s príchodom Fica stratia intímnu atmosféru schôdzky v trojici (Dánka HelleThorning-Schmidt, Belgičan Elio Di Rupo a Rakúšan Werner Fayman). Hollandeovo víťazstvo sa môže hodiť o to viac, že budúci slovenský premiér je presvedčený, že „musíme nasledovať FrancúzskoNemecko, ktorí sú dnes lídrami v boji za záchranu eura a že to jediná cesta pre Slovensko, aby sa stalo súčasťou perspektívnej zóny.“

Pravdepodobne tak budeme mať na čele vlády človeka, ktorý tézu, že jedinou možnou hybnou silou v EÚ je to, čo povie Paríž a Berlín, naďalej vytesáva do kameňa. „Ak Nemci a Francúzi povedia, že eurobondy budú, čo my proti tomu zmôžeme?(…) Ak povedia nie, hoci by sa nám eurobondy páčili, zaviesť ich sami nevieme“ (august 2011). Výpočet toho, čo nevieme v EÚ je iste dlhý, ale mal by mať svoje limity. Najmä keď sa nám už máličko podarilo posunúť sa vo verejnej diskusii od recitálneho výpočtu čo od EÚ nechceme.  

Budúci predseda vlády sa podľa vlastných slov tiež teší, keď príde návrh na harmonizovanie daní v EÚ. To však bolo vtedy keď chcel vidieť ako sa s tým vysporiada pravicová koalícia, ktorá to mala ešte takmer tri roky potiahnuť. Čakanie na návrhy nám ide a ak bude mať Fico šťastie takýto návrh do konca jeho funkčného obdobia nepríde.

Ako v roku 2010 tak aj v roku 2012 sa snaha využiť EÚ a jej politiky ako argument pre posilňovanie úlohy štátu v ekonomike tiahne celým predvolebný programom Smeru. Otázka preto možno znie, či nie je načase prestať vnímať EÚ ako istotu, ako referenčný rámec pre akúkoľvek tézu a emancipovať ambície kreatívnejším spôsobom. Nakoniec, istota unášania sa zdanlivo osudovými pohybmi bez náznaku aktivity priviedla úniu k jej dnešnému marazmu.

Nečinnosť ale doma stačiť nebude. Ak tu vláda vydrží do jari 2016 čaká ju príprava slovenského predsedníctva v Rade EÚ, čo Smer ako jediná slovenská strana spomína v predvolebnom programe. Ťažko si po sobotných voľbách predstaviť vhodnejšie politické podmienky a možnosti realizovať sa kvalitne, ako v tomto ohľade sľubuje.

Je prostým konštatovaním, že vo volebnom výsledku zohrali európske témy mizivú úlohu. Ukazuje sa, že na lídra pravice nestačí demaskovanie lenivosti gréckeho národa a do parlamentu Vás neprehupne ani perspektíva "najlepšieho v EÚ" so 16 % daňou.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA