Európske voľby, kde nekandiduje Merkelová

Jedny európske voľby prebehli, druhé ešte len prídu.

Pred dvoma týždňami začala „bruselská“ inštitucionálna kampaň pred európskymi voľbami. Pod európskymi voľbami teraz nemyslím tie, ktoré sa cez víkend konali v Nemecku. Hovoríme o budúcoročných májových voľbách do Európskemu parlamentu.

O vzťahu Slovenska k parlamentarizmu hovorí výpovedne nedávny bitkársky incident zo 4. cenovej. Pri reči na uhorskom sneme sa jej autorovi asi ani nezamarilo, aké podoby môže nadobudnúť svojbytnosť. Za seba nemám vyriešenú otázku, či je skupinka na hradnom vrchu zrkadlom krajiny. Naopak, Európsky parlament (EP) je pomerne vernou mentálnou politickou mapou Európy, so všetkým spiatočníckym aj inšpiratívnym, čo politika na kontinente ponúka.

Je pomerne živým organizmom generujúcim nečakané politické spojenectvá. Naprieč politickými skupinami aj členskými krajinami, podľa toho, či sa rieši reforma agrodotácií a odfázovanie jadrovej energetiky alebo otázky ľudských práv a zahraničnej politiky. Nikto sa neráči uraziť, ale v porovnaní s Komisiou a Radou, je Parlament vodotryskom politickej zábavy.

Niekomu samozrejme nemusia lahodiť cholerické výstupy momentálneho šéfa EP Martina Schulza, ofina euroliberála-federalistu Guy Verhofstadta, pokrčené sako Daniela Cohn-Bendita alebo červené okuliare Hannesa Swobodu. Patria k folklóru tejto inštitúcie počas hlavných rozpráv.

Je ľahké obviniť EP z rôznych neduhov. Prvá na rane býva neekonomickosť pri sťahovaní Brusel – Štrasburg. Tu si už mimochodom samotní europoslanci ohlasovali, že by sa už radšej nepresúvali. Bohužiaľ nezáväzne. Zmluvy (čítaj Francúzi) nepustia.

Dá sa tiež donekonečna pozastavovať nad výškou platov poslancov. Aj na Slovensku to radi robíme. V porovnaní s výskytom previazanosti poslaneckého mandátu s biznis-prostredím na Slovensku, sú však kontrolované výdavky europoslancov bagateľ. Náročnejší pozorovateľ by mohol snáď tiež namietnuť transparentnosť práce Európskeho parlamentu, zrozumiteľnosť legislatívneho výstupu a niekedy drzú invazívnosť do národných domén.

V princípe však ide o inštitúciu, na ktorú sa dnes európsky volič i nevolič ešte stále môže spoľahnúť v niektorých základných otázkach. Napríklad ak ide o ochranu ľudských práv a súkromia, stopenie dohody ako bola ACTA, a čo je hádam najdôležitejšie, ak ide o slobodu voľného pohybu a slobodu usádzať sa kdekoľvek v únii. A to bez ohľadu na to, či volí socialistov alebo ľudovcov.

Je tiež tou inštitúciou EÚ, ktorá sa pýta nepríjemné otázky „byrokratov“ z Európskej komisie a stúpa na päty ministrov v Rade, napríklad, aby nezdupkali od svojich finančných záväzkov voči európskemu rozpočtu.

Zároveň platí, že Parlament pákuje svoje právomoci aj tam, kde ešte nemôže spolurozhodovať, ale má de facto právo veta. Najmarkantnejším príkladom je extenzívny výklad Lisabonskej zmluvy. Podľa neho Parlament volí, v zmysle vyberá, predsedu Európskej komisie. Podľa tohto chápania by mal automaticky šéfovať eurokomisii top kandidát európskej politickej strany, ktorá vo voľbách získa najviac mandátov.

Teraz už len treba, aby tento politický výklad rešpektovala aj Európska rada s prerogatívou nominovať meno „nového Barrosa“ pre schválenie v EP. Bez ohľadu na toto cvičenie, s cieľom motivovať záujem o májové európske voľby, stojí hlavná otázka spojená s týmito voľbami inak.

Obraz a politicko-legislatívna stopa Európskeho parlamentu, tak ako ho dnes poznáme, sa môže radikálne zmeniť. Bude v s najväčšou pravdepodobnosťou viac tých, ktorí o tej istej inštitúcii hovoria, že by nemala existovať. Volajme ich pre nedostatok lepšieho mena euroskeptikmi.

Otázky sú vlastne dve. O koľko viac euroskeptikov bude a ako tomuto procesu budú sekundovať slovenskí voliči a nevoliči so svojou ťažko skúšanou dôverou v parlamentné inštitúcie. Vieme, že k európskym voľbám u nás chodí ani nie polovica ľudí, ktorí sa unúvali k referendu o vstupe Slovenska do EÚ.

Príčiny sú samozrejme rôznorodé. Problematické pri eurovoľbách, nie len na Slovensku, je aj nastavenie realistických očakávaní. Aby to bolo možné, potrebujete aspoň základnú predstavu o právomociach Európskeho parlamentu. Odtiaľ je už však len na skok k haldám neprehľadného eurospeaku. Uplatniť zdravú politickú intuíciu je ale možné aj bez neho. Stačí si uvedomiť pár základných skutočností.

Treba si na rovinu povedať, že poslanec Európskeho parlamentu (zatiaľ) nerozhodne o výške vašich daní a miere sociálnej ochrany. Ani o tom, ako dlho čakáte na operáciu bedrového kĺbu. Môže ale napríklad ovplyvniť, či aj vaše dieťa bude môcť na najbližšie poriadne letisko chodiť bez hraničných kontrol a nakoľko sa budete v európskej cudzine cítiť ako cudzinec. Spolurozhoduje, či za finančné špekulácie príde trest, či budete žiť v toxickom životnom prostredí alebo jesť geneticky modifikované potraviny.

Zvolení slovenskí europoslanci sa zúčastňujú najdôležitejších európskych diskusií a pre početnú skupinu mienkotvorcov z celej EÚ sú reprezentantom Slovenska a jeho názorov.

O tom, kto bude pri týchto a podobných debatách v nasledujúcich kľúčových piatich rokoch sa rozhodne v máji 2014.

Text vychádza aj na portáli Aktuality.sk

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA