Eurozóna: Tik-tak, tik-tak

Pri čítaní utorňajších správ z finančných trhov mi hlavou bežala pieseň od U2 „Eleven o´clock tick tock“. Otázkou len je, či je pre eurozónu päť minút pred dvanástou, alebo päť minút po nej.

„It´s cold outside, it gets so hot in here…“

Kríza tne do živého už nie len na periférii eurozóny, ale aj v jej centre. V utorok zasiahli eurozónu masívne výpredaje štátnych cenných papierov. Strach investorov sa rozšíril z periférie na krajiny, ktoré majú (ešte) rating trojité A – Francúzsko , Rakúsko , FínskoHolandsko.

Francúzi a Rakúšania si požičiavali o takmer dve percentá drahšie, než Nemci. V prípade Fínska a Holandska je rozdiel menší, no najväčší od kolapsu Lehman Brothers. Zatiaľ. V prvej európskej lige ostáva pomaly jediný hráč: Nemecko. Najvyšší kreditný rating vyzerá v prípade Paríža a Viedne už skôr ako formalita. Pre veriteľov boli v utorok menej dôveryhodnými dlžníkmi, než Thajsko, či Juhoafrická republika.

K tomu pripočítajme pokračujúce problémy na periférii – jediný, kto v utorok skutočne kupoval talianske a španielske dlhopisy, bola Európska centrálna banka , slovenské dlhopisy nechcel pred pár dňami pre istotu takmer nik – a obraz krízy začína byť úplný. Žiadny lokálny požiar. Žiadny „spravodlivý trest“ pre údajne lenivých a nezodpovedných. Ale zásadné spochybnenie existencie spoločnej meny.

„We thought that we had the answers, it was the questions we had wrong.“

Euro nezachránia výmeny premiérov (hocako neschopných) za technokratov (s hocako dobrým životopisom). Nezachránia ho stále drastickejšie škrty verejných výdavkov (ktoré v mnohých prípadoch škrtia rast). Neudržia ho neochotné, obmedzené intervencie Európskej centrálnej banky. Ale rozhodujúci a rýchly krok k politickej únii. O konkrétnych možnostiach sa hovorí už minimálne rok – prebranie spoločnej zodpovednosti za riziká (napríklad prostredníctvom eurobondov), výrazné transfery do oblastí so štrukturálnymi hospodárskymi problémami, spoločná fiškálna politika, harmonizácia hospodárskych politík, no najmä existencia politického centra, ktoré má kompetencie a prostriedky na reálnu spoločnú hospodársku politiku.

Môžeme konštatovať to isté, čo minulý týždeň pri talianskych problémoch: bolo jasné, že ak eurozóna nenájde funkčné a dôveryhodné riešenie krízy, problémy sa prenesú z malých periférnych krajín na veľké. A z periférie do centra. Akurát sú teraz všetci prekvapení, ako rýchlo sa to deje.

„Sad song, sad song.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA