Grécke tragédie a mýty

Grécko sa zo dňa na deň stalo vydedencom Európy, keď dokázalo, že majstrom mýtov a tragédií, nie je len v literatúre, ale aj v hospodárskej politike. Najprv sa prevalil škandál so štatistikami, potom nedokázalo poriadne vysvetliť angažovanosť amerických bánk pri maskovaní nepriaznivých ekonomických ukazovateľov a najnovšie sa špekulovalo o pláne finančnej pomoci, ktorý unikol z nemeckého ministerstva financií. Väčšinu správ o konkrétnych krokoch, však hneď nasleduje druhá, ktorá ju dementuje. A Gréci aj napriek tomu žiadajú o dôveru.

Premiér George Papandreu bol v úrade len dva mesiace a vidina splnenia štedrých predvolebných sľubov sa jeho voličom rozplynula pred očami. Socialisti vybojovali síce mandát, no neporiadok, ktorý musia „upratať“ vláde nikto nezávidí. Atény sa v posledných mesiacoch minulého roka Únii priznali, že rozpočtový deficit za rok 2009 odhadujú na 12,7 % (štvornásobok stropu podľa pravidiel EÚ) a že štatistiky, ktoré dlhé roky predkladali európskemu štatistickému úradu Eurostat, priebežne podliehali „miernym kozmetickým úpravám“. Dlhy by mali tento rok dosiahnuť 290 miliárd eur. Vláda prisľúbila, že  dohliadne na nezávislosť štatistík, no dôvera v grécke dáta je veľmi chabá.

Nedôvera rozochvela celé trhy a neostalo im nič iné ako prísť  s niečím, čím si ich naklonia. Plán  úspor však nenadchol ani občanov, ani Komisiu. Zmrazenie platov vo verejnej správe, zvyšovanie daní, obmedzenie sociálnej starostlivosti sa zdalo ľuďom priveľa, Komisii zasa primálo, tlačí na ďalšie úsporné opatrenia.

Podľa prieskumu agentúry Reuters bežní ľudia v Grécku tvrdili, že radšej budú znášať prísny režim, ak budú môcť veriť, že tým zabránia kolapsu krajiny. Ešte aj minister zahraničia Dimitrij Droutsas  v sobotu pre SME  uviedol, že ľudia chápu, že treba šetriť. Dnešný (24. februára) celonárodný štrajk, ktorý ochromil dopravu aj služby a predchádzajúce protesty  farmárov a colníkov však svedčia o úplnom opaku. 

Trhy sľuby solidarity ostatných členských štátov upokojili len na chvíľu, aj ony chcú viac. Vyčkávajú na  konkrétne opatrenia. Tie im však nikto nechce špecifikovať, aby Gréci v úsporách nepoľavili.

Takže situácia je  asi taká, že keď sa objaví správa, že sa niečo chystá, nasleduje ju druhá, ktorá ju dementuje. Tak to bolo aj v prípade záchranného balíka s objemom 20 – 25 miliárd eur. Informácie vraj unikli z nemeckého ministerstva financií. To ich označilo za  nesprávne. Je jasné, že Nemecko počíta so všetkým, pretože grécke banky môžu potopiť nemecký bankový systém, no ponáhľať sa nebudú, kým nízke euro prospieva exportu.

Na druhej strane sa takéto mystifikovanie ukazuje ako test  dôveryhodnosti gréckych sľubov, či naozaj urobia všetko pre to, aby situáciu doma zvládli, bez pomoci európskych daňových poplatníkov. To, že to nedokážu sa ukázalo, keď sa objavili dohady o spomínanom finančnom balíku. Gréci hneď pozabudli na to, že do  piatka mali vysvetliť finančné operácie, ktoré predchádzali vstupu krajiny do eurozóny.

Ako sa totiž ukazuje spúšťacím mechanizmom gréckych peripetií bol pravdepodobne swapový obchod s americkou bankou Goldman Sachs, ktorým krajina vylepšila ekonomické ukazovatele, aby v roku 2001 splnila podmienky pre vstup do eurozóny. Považovali to za lepší spôsob ako uťahovať opasky znižovaním štátnych výdavkov alebo zvyšovaním daní.

Wall Street Journal vypátral, že  za „geniálnou transakciou“, ktorá je príčinou gréckej tragédie,  v tom čase stála členka top manažmentu európskej pobočky Goldman Sachs – Antigona Loudiadis. A svojmu menu neostala nič dlžná. Operácia sa dala maskovať, kým sa finančná situácia krajiny, nedostala pod drobnohľad verejných trhov. Komisia však dostala odpoveď až v pondelok, aj to nekompletnú. Grécko sa vyhovorilo  na štrajk colníkov (proti tým opatreniam, ktorým vraj ľudia rozumejú).

Samotní Gréci však zatiaľ nepýtajú ani euro. Paradoxne jediné, čo chcú je dôvera, aby si mohli požičiavať za normálnych podmienok. Podpredseda gréckej vlády Theodoros Pangalos však tvrdí, že situácia by v krajine bola lepšia, kebyže má Únia dostatočne silných vodcov. Podľa neho nedokázala zaujať postoj, ktorý by dôveru vzbudil.

Po tom všetkom by im však asi uveril málokto a preto bude veľmi zaujímavé sledovať predaj desaťročných gréckych dlhopisov s objemom päť miliárd eur. Objavili sa informácie, že by mal prebehnúť v najbližších dňoch (aj to už stihli dementovať). Krajina tento rok potrebuje z trhov „vydolovať“ 53 miliárd eur, pričom minimálne 20 miliárd už v apríli, najneskôr v máji. A to už zaváňa groteskou.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA