Hrdosť na prázdne slová

Slovensko odmietnutím pôžičky Grécku porušilo princíp solidarity Európskej únie. Pritom v Bruseli na stole Direktoriátu pre regionálnu politiku leží žiadosť, v ktorej sa jej samo dožaduje.

Národná rada SR včera pôžičku Grécku neschválila. Slovensko sa stalo jedinou krajinou eurozóny, ktorá svojmu partnerovi nepomôže. Svoje rozhodnutie ospravedlňujeme tým, že obyvatelia najchudobnejšieho štátu s eurom by nemali pomáhať bohatším krajinám, ktoré neboli schopné kontrolovať svoje dlhy.

Naše stanovisko však nie je prejavom toho, že sa stávame silným politickým hráčom na medzinárodnej úrovni, pretože tvrdíme, že pomáhanie krajinám s nezodpovednou fiškálnou politikou je nebezpečným precedensom a nehanbíme sa to ako jediní nahlas povedať. Naše nie totiž záchranný balík nijako neovplyvní.

Akurát náš podiel padne na plecia ostatných členov, ktorí doma úver schválili, za čo nám s veľkou pravdepodobnosťou  na najbližšom stretnutí Euroskupiny veľmi pekne poďakujú. Opakuje sa tak situácia, keď sme sa k ochrannému valu pridali po tom, čo sme stanovili podmienky, o ktorých sa na úrovni EÚ diskutuje už dlhé mesiace, takže nie je problém ich splniť.

Predseda parlamentu Richard Sulík vyhlásil, že „je hrdý na to, že Slovensko ako jediná krajina v eurozóne dôjde k rozumu a dokáže, že sa to dá aj inak“.  Ak pod inak myslí, že ostatní odnesú aj naše bremeno, tak sa to dá. Ale s rizikom, že iba raz. „Inak“ je v tomto prípade len slovo bez obsahu a váhy, keďže všetko pôjde presne rovnako, ale bez nás.

Neviem, či je teda v tomto kontexte slovo „hrdosť“ na mieste, keď sa nehanbíme vyhovárať na to, že sme chudobní. Práve naopak. Hrdí by sme mohli byť vtedy, keď by sme si mohli povedať – sme chudobní a predsa dokážeme pomôcť tým nezodpovedným bohatým.

Ďalej sme ukázali, že to, čo na medzinárodnej úrovni povie Slovensko, netreba brať vážne. Seriózny partner svoje slovo totiž dodrží. Smola je, že v našom prípade prevládli národné politické záujmy nad medzinárodnou kredibilitou a tí, ktorí dali prísľub, sa takticky hlasovania o osude svojich záväzkov ani nezúčastnili.

Brusel sa hnevá, že sme porušili európske princípy solidarity, ktoré platia bez výnimky pre všetkých a to smerom dovnútra i navonok. Pritom na stole Direktoriátu Európskej komisie leží slovenská žiadosť o príspevok z Fondu solidarity na sanáciu škôd po povodniach. Na splnenie predvolebných sľubov o pomoci obetiam povodní, chceme použiť európske peniaze. Sme teda „hráčmi“, ktorí síce nevedia navonok solidaritu prejaviť, ale vedia sa jej smerom dovnútra dožadovať.

Tak na čo máme byť hrdí? Na prázdne slová?

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA