Jednoduchý prechod zo školy na trh práce?

„Sladký sen“ nielen členských štátov EÚ, ale aj samotných mladých ľudí.

Nezamestnanosť mladých ľudí, vekovo od 15 do 24 rokov, bola vždy percentuálne vyššia ako nezamestnanosť ekonomicky aktívnej populácie. Viac ako 5 miliónov mladých ľudí v krajinách EÚ do 25 rokov je nezamestnaných. Práve teraz, keď máme historicky najvzdelanejšiu generáciu mladých ľudí a na druhej strane aj iniciatívy, ktoré majú za cieľ riešiť problematiku nezamestnanosti mladých ľudí. Avšak mladí ľudia sa v množstve informácií nevedia orientovať.

Pre lepšie predstavenie situácie, popíšem tri modelové prípady mladých ľudí:

– Andrea, absolventka humanitného odboru, ktorá po škole absolvovala 4 stáže, 2 platené a 2 neplatené, stále hľadá primeranú prácu k vyštudovanému odboru.

– Peter, absolvent vysokej školy, ktorý išiel študovať druhú vysokú školu, pretože si nevedel nájsť zamestnanie.

– Daniela, absolventka environmentálneho odboru, nezamestnaná. Počas štúdia na vysokej škole sa zapájala do dobrovoľníckych aktivít v meste, rok pôsobila ako dobrovoľníčka v rámci Európskej dobrovoľníckej služby.*

Tri rôzne osudy mladých ľudí spájajúce jednu tému: prechod zo vzdelávania na pracovný trh. Našli ste sa v jednom z modelových prípadov? Otázkou zostáva prečo.

Problémov je hneď niekoľko. Pri stážach môže ísť len o využívanie mládežníckeho potenciálu. A popravde, študenti sú pre získanie praktických skúseností často ochotný pracovať bez nároku na odmenu.

Ako som už spomínala, dnešná generácia mladých ľudí patrí k jednej z najviac vzdelaných. Aj prebytočná kvalifikácia môže byť dôvodom nezamestnanosti mladých ľudí. Mám pocit, že dnes veľa mladých ľudí študuje len preto, aby nemuseli po strednej škole skončiť nezamestnaní alebo v priemerne platenej práci.

Posledným prípadom je keď mladý aktívny človek nemôže nájsť uplatnenie aj napriek tomu, že bol aktívny už počas štúdia.

Úprimne, toto je vec, ktorej sa osobne bojím. Ako mi bolo povedané na jednom pohovore: „Ale veď pre mladého aktívneho človeka sa niekde miesto nájde!“ Ja nechcem len také nejaké miesto!

Študenti a absolventi, tak čo teda budeme robiť, aby sme po absolvovaní vysokoškolského štúdia nezostali doma?

Podľa mňa je jednou z ciest prepájanie teórie zo školy a praktických zručností z neformálneho vzdelávania, teda vzdelávania mimo školy. Avšak, je potrebné to robiť cielene. Vždy je možné nájsť si projekt mládežníckej výmeny, medzinárodného tréningu, ísť na študijný alebo dobrovoľnícky pobyt.

Je dobré vyskúšať si, čo momentálny systém ponúka. Ak mladý človek v tom nenájde svoju budúcu prácu, ktorá ho bude baviť, je to zbytočné vynaloženie finančných prostriedkov a jeho času.

Aký je môj názor na riešenie momentálnej situácie?

Začať by sme mali s individuálnym prístupom na stredných školách, kariérnym poradenstvom, prípadne koučingom mladých ľudí. Mladí ľudia potrebujú poznať svoje možnosti, zistiť aké je ich kariérne smerovanie, nie orientovať sa podľa toho, aký odbor je teraz módne študovať. Musia vedieť, čo sami chcú a prakticky to skombinovať s potrebami trhu práce. Mali by sme byť podnikateľmi sami pre seba!

* Modelové prípady mladých ľudí vychádzajú z reálnych prípadov mladých ľudí z členských štátov EÚ. Prípady vychádzajú z diskusií počas „Občianskej Agory“ na tému nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa konala 6.-8.11. 2013 v Bruseli. Mená a pohlavie osôb sú náhodné.

Autorka je stážistkou na Iuvente – Slovenskom inštitúte mládeže a študentka na Univerzite Mateja Bela.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA