Keď sa biznis a politika preplietajú

V poslednom čase to vyzerá, že neprejde týždeň bez toho, aby sa v Bruseli nekonal summit k téme krízy eurozóny. O príčinách krízy sa povedalo už veľa, ale isté je, že v jej pozadí je nedostatok dôvery v možnosti a schopnosti politikov na národnej úrovni aj v inštitúcie Európskej únie.

Nedôvera voči politikom bola aj dôvodom, prečo vlani ľudia takmer v celej Európe a USA okupovali verejné priestranstvá a bola aj príčinou protestov a demonštrácií proti kauze „Gorila“ u nás. Ešte pred vypuknutím škandálu Gorila sa 92 % obyvateľov Slovenska v prieskume verejnej mienky Eurobarometer vyjadrilo, že štátne inštitúcie sú skorumpované.

Podobne ako občania iných krajín v EÚ, je 70 % obyvateľov Slovenska presvedčených o korupcii v európskych inštitúciách. Keďže jedným z výsledkov riešenia ekonomickej krízy je zatiaľ ďalšia koncentrácia moci na úrovni EÚ, stúpa aj potreba transparentnosti a účinných protikorupčných nástrojov, ktoré by pomohli dôveru verejnosti zvýšiť.

Na úrovni EÚ má na starosti transparentnosť, etické správanie a zodpovednosť voči občanom slovenský zástupca, Maroš Šefčovič.

Je pravda že, v Bruseli zatiaľ neprepukol škandál rozmerov slovenskej Gorily, ale úzke väzby medzi politikmi a podnikateľmi, ktorí pre zisk ovplyvňujú politické rozhodnutia nie sú našou špecialitou, pretože sú prítomné aj na úrovni EÚ.

Minulý týždeň koalícia občianskych organizácií ALTER-EU (Alliance for Lobbying Transparency and Ethics Regulation, ktorej lídrom je Corporate Europe Observatory) zverejnila správu (Who´s driving the agenda at DG Enterprise and Industry?), ktorá analyzuje vplyv veľkých korporácií. Z poradných skupín pri generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre podnikanie a priemysel, v ktorých pôsobia aj iní ako vládni experti, sú dve tretiny pod dominanciou záujmov veľkého biznisu.

Prieskum ukázal, že 482 poradcov z veľkých korporácií ovplyvňuje prostredníctvom týchto skupín rozhodovania v kľúčových oblastiach ako sú medzinárodný obchod, ochrana spotrebiteľov či kvalita potravín. Pre porovnanie v tých istých poradných orgánoch pôsobí spolu iba 255 zástupcov malých a stredných podnikov, akademického sektora, odborov a mimovládnych neziskových organizácií.

Nadmerný dosah lobistov zo sféry biznisu na politiku podkopáva rozhodovanie verejných inštitúcií. Transparency International takéto správanie nazýva legálna korupcia, iní to volajú regulácia v zajatí.

Eurokomisár Šefčovič sa vyjadril, že „je zrejmé, že transparentnosť a zodpovednosť sú základnými predpokladmi pre integritu a dôveryhodnosť našich politických inštitúcií“. Ale urobilo sa všetko, čo sa na tomto poli spraviť dalo?

V roku 2011 Šefčovič oživil register lobistov (na Slovensku taký dodnes chýba), do ktorého by sa mali prihlásiť tí, ktorí chcú ovplyvniť európske záležitosti. Odvtedy počet dát o lobistoch stúpol, ale zásadné nedostatky pretrvávajú. Register je iba dobrovoľný a mnoho kľúčových lobistov ako napríklad Deutsche Bank či Monsanto ostáva neregistrovaných. Aj kvalita záznamov je veľmi rôznorodá a Európska komisia sa príliš nesnaží overiť ich pravdivosť. Existencia registra je síce krokom vpred, ale účinný a spoľahlivý nástroj to rozhodne nie je.

Komisár Šefčovič je tiež zodpovedný za predchádzanie konfliktu záujmov v prípadoch, kedy zamestnanci menia pôsobisko a prechádzajú „otáčavými dverami“ medzi inštitúciami EÚ a súkromnými firmami. Terajšie pravidlá EÚ majú veľa medzier: netýkajú sa zamestnancov Európskej komisie, ktorí majú zmluvu na dobu určitú (čo je hojne využívaný spôsob zamestnávania v Európskej komisii), umožňujú zamestnancom Európskej komisie na dlhodobej dovolenke (sabbatical), aby pracovali ako lobisti pre veľké korporácie a pre bývalých zamestnancov nie je stanovená lehota, počas ktorej by nesmeli pracovať ako lobisti (cooling-off period).

Napriek tomu, že Európska komisia práve novelizuje širšie nariadenia o právach a povinnostiach európskych úradníkov, komisár Šefčovič nevyužil príležitosť a nenavrhol reformy, ktoré by riešili niektoré z týchto problémov. To kontrastuje so sprísnenými pravidlami pre prechádzanie zamestnancov medzi súkromným a verejným sektorom, ktoré zaviedol v USA prezident Obama počas prvého dňa jeho úradovania.

Sú tu aj najnovšie návrhy Európskej komisie a Európskej rady na zmeny pravidiel zverejňovania dokumentov EÚ, ktoré oslabujú prístup verejnosti k informáciám. Európska komisia a Rada navrhujú vylúčiť z okruhu sprístupňovaných dokumentov tie, ktoré obsahujú informácie o vyšetrovaniach nezákonnej štátnej pomoci pre firmy, porušovania pravidiel hospodárskej súťaže a uzatvárania zmlúv zo strany inštitúcií EÚ.

Tieto návrhy kritizoval Európsky parlamentvýhrady majú aj ministri spravodlivosti Švédska a Fínska. Naopak Šefčovičov hovorca sa v tomto kontexte kriticky vyjadril na adresu, ako to on nazval „bláznivých NGO“, ktoré podľa neho predkladajú obťažujúce detailné žiadosti o informácie. Ťažko označiť takýto komentár za primeraný pre úrad komisára, ktorý má presadzovať transparentnosť.

V spomenutých oblastiach komisár Šefčovič nepreukázal aktívny prístup, ktorý by obmedzil legálnu korupciu akou je napríklad nadmerný vplyv obchodných firiem na inštitúcie EÚ.

Pre Európsku komisiu je to premárnená príležitosť a potenciálne riziko. Ako ukázala aj kauza Gorila na Slovensku, korupčné škandály okrem priamo spôsobenej škody poškodzujú aj politické inštitúcie a dôveru verejnosti voči nim. V dnešnej situácii Európska únia rozhodne nemôže brať mienku občanov na ľahkú váhu.

Vicky Cann, Corporate Europe Observatory, Brusel

Roman Havlíček, CEE Bankwatch Network

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA