Koniec nudy v eurovoľbách?

Aké podoby má euro-zvolebnievanie na Slovensku?

Očakáva sa, že vzhľadom na rastúci euroskepticizmus v členských krajinách môžu výsledky volieb do Európskeho parlamentu prekresliť politickú mapu jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ. Aké podoby má euro-zvolebnievanie na Slovensku?  

Predchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu v roku 2004 i 2009 sa odohrali bez väčšieho záujmu voličov. Avšak ani politické strany nevenovali týmto voľbám pozornosť prekračujúcu parametre povinnej jazdy. Druhoradosť eurovolieb dosiahla v krajinách „novej EÚ“ rozmery, ktoré si autori tohto konceptu ani nevedeli predstaviť (pojem second-order-election vznikol po prvých priamych voľbách do EP v roku 1979 a stal sa ich základnou, dodnes aplikovanou naráciou).

Tentokrát celková politická a spoločenská situácia v Európe naznačuje, že presne v duchu hlavného hesla celoeurópskej kampane to „bude iné“. Ukazuje to intenzita príprav v iných členských krajinách, kde sa najmä predstavitelia pravicovo-extrémistických, populistických a v rôznej miere euroskeptických strán chystajú na veľkú mobilizáciu voličov. Zdá sa, že aj na Slovensku nuda skončila a európske témy sa stanú predmetom celkom nefalšovanej politickej súťaže.  

Kto zatiaľ kandiduje?

Niekoľko mesiacov pred eurovoľbami ohlásili svojich kandidátov tri relevantné strany. Popri KDH, ktoré stavilo na skúsenú Annu Záborskú a Miroslava Mikolášika (obaja sú v EP už od roku 2004), svoje kandidátky predstavili aj SaS a Nová väčšina-Dohoda. Pre SaS voľby v roku 2009 znamenali vstup na politickú scénu a kreslo v EP minul líder kandidátky Ján Oravec len o pár desatín percenta.

V roku 2014 ide SaS do eurovolieb s top-trojkou Oravec-Nicholsonová-Sulík a heslom „Všetci za Brusel, my za vás!“ SaS sa bráni nálepke „euroskepticizmu“, asi by viac súhlasila s označením „eurorealistická“ či „eurokritická“ strana. Euroskepticizmus však neznamená len krajnú pozíciu – vystúpenie z EÚ, alebo podkopávanie jej základov. Bez ohľadu na nálepky je jasné, že SaS sa bude vymedzovať proti prijímaniu všetkého, čo z Bruselu prichádza a všetkým, ktorí to nekriticky preberajú.

SaS je už dnes členom Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE). Ak by získala mandát/y v EP, malo by Slovensko ďalšie zastúpenie v tejto významnej rodine. Inou otázkou je, ako väčšinovo pro-európska ALDE strávi postoje slovenských liberálov.

Nováčikom v eurovoľbách bude NOVA. Jej kandidátku povedú Jozef Kollár a Jana Žitňanská. Na ďalších miestach sú konzervatívni politici, známi svojimi kritickými postojmi k EÚ – František Mikloško (KDS) a Ondrej Dostál (OKS). Program strany zatiaľ známy nie je. Kollár je však spolu s predsedom jeho predchádzajúcej strany hlavným aktérom súčasného politického diskurzu na tému EÚ a vychyľuje ho smerom k skeptickým postojom.  

Politizácia a personalizácia

Eurovoľby budú tentokrát iné. Jednu z výrazných noviniek z hľadiska reprezentativity a legitimity európskych inštitúcií prináša Lisabonská zmluva – členské štáty budú musieť pri nominácii budúceho predsedu Európskej komisie po prvýkrát zohľadniť aj výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Nový Parlament musí tohto kandidáta schváliť: dokonca podľa znenia zmluvy „volí“ predsedu Komisie. Nie je to ešte priama voľba, avšak jasné posilnenie voličov pri rozhodovaní o tom, kto bude viesť exekutívu EÚ.

Proces politizácie a personalizácie však vidíme na Slovensku aj na národnej úrovni. Pozície strán k európskej agende a integrácii budú vyhranenejšie, rôzne predstavy o budúcnosti EÚ kontestované. Pre voličov však v mnohých prípadoch bude kompasom viac kandidát/kandidátka ako volebné programy, najmä ak v nich nenájdu odlišnosti a postoje viacerých stredopravých strán sa budú podobať ako vajce-vajcu.

Podobné pozície, ako už dnes prezentuje SaS, či NOVA, sa dajú očakávať aj v prípade Mostu-Híd, OĽaNO alebo KDH (ak kresťanskí demokrati vôbec budú tématizovať aj niečo iné ako kultúrno-etické otázky). Na politickej scéne teda môžeme v otázkach európskej integrácie pozorovať posun od pohodlného konsenzu k súťaži rôznych predstáv.

Verejnosť však ostáva nadpriemerne eurooptimistická a táto orientácia nevykazuje žiadnu koreláciu s ľavopravým zaradením. Iste, nebude to len postoj k EÚ, ktorý ovplyvní rozhodovanie voličov, ale stredopravé strany by mali pri príprave svojich volebných programov a apelov zvážiť aj to, či sa nakoniec vzájomne nevyšachujú v boji o tých pár euroskeptických/kritických voličov. 

(Autorka je sociologička a pôsobí v Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK a Inštitúte pre verejné otázky.)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA