Lekcia z Iraku

Operácia Iracká sloboda odhalila základné slabiny preventívnej vojny.

Len deň pred odchodom poslednej americkej bojovej jednotky z Iraku vybuchlo pred náborovým centrom bezpečnostných síl v Bagdade auto. Explózia zabila 61 ľudí.  V stredu (25. augusta) Bagdadom a piatimi ďalšími irackými mestami otriasla séria bombových útokov, ktorá podľa BBC zabila šestnásť ľudí a 150 zranila. Terčom boli najmä tamojšie policajné zložky. 

Namiesto oslabenia globálneho terorizmu sa tak Spojeným štátom podaril skôr opak. Od roku 2003 Irak zasiahlo už 1760 podobných útokov. V krajine, kde pred začiatkom operácie Iracká sloboda nepôsobili žiadne teroristické hnutia (niekto by mohol namietať, že jeden diktátor stačí), sa v súčasnosti okrem členov Al- Kájda rozmohli aj ďalšie radikálne organizácie ako Ansar al- Sunna, či Islamská armáda. Prilákali ich najmä okupanti a boj proti Spojeným štátom, ktoré mnohé moslimské krajiny vnímajú po vojnách v Afganistane a v Iraku vo zvýšenej miere ako agresora a nepriateľa islamského sveta.

Americký spôsob vedenia vojny zároveň spôsobil, že narastá počet vzdelaných radikálnych ľudí zo stredných a vyšších vrstiev s prístupom na internet. Tým sa zvyšuje nielen rýchlosť šírenia extrémizmu, ale aj prepracovanosť útokov. 

Príkladom je neúspešný teroristický útok v Británii v roku 2007, ktorý naplánovali traja lekári moslimského pôvodu- z toho jeden genetik. Za nevydarený bombový útok na lietadlo z Amsterdamu do New Yorku na Vianoce minulého roku zasa nesie zodpovednosť 23- ročný študent, ktorého opisovali učitelia ako vzorného a nadaného žiaka. Jeho otec je jedným z najbohatších mužov Afriky a bývalý člen predstavenstva Prvej banky v Nigérii.

Ďalším paradoxom vojny, ktorej hlavným cieľom bola najmä snaha o odzbrojenie, je, že napokon viedla k presnému opaku.

Iránu pomohol vojenský zásah v Iraku k tomu, aby sa zbavil svojho najvážnejšieho rivala v regióne. Zároveň v ňom ale vyvolal pocit ohrozenia, keďže po Afganistane išlo už o druhého suseda, ktorého v krátkom čase napadli západné krajiny.  „Pridajte si k tomu prítomnosť amerických vojakov v Uzbekistane a Tadžikistane, a máte obkľúčenie. V Teheráne už nejaký čas koluje vtip. Znie takto: Na svete sú len dve krajiny, ktoré majú hranice len so Spojenými štátmi…. Tou druhou je Kanada,“ objasňuje novinár David Patrikarakos vo svojom článku pre New Statesman

Dôsledkom je, že Irán začal verejne proklamovať posilňovanie svojho jadrového programu ako nástroja, ktorý ho má uchrániť pred podobným osudom. Následné nepodriadenie sa tlaku západu krajine navyše získalo rešpekt viacerých arabských štátov- teda to, o čo dlhé roky usiloval.

Operácia Iracká sloboda prebiehala na základe doktríny preventívnej vojny, ktorú prijali Spojené štáty v roku 2002. Vychádza z toho, že charta OSN je príliš obmedzujúca a USA bude preto odpovedať ozbrojenými silami na hrozby, u ktorých nie je istý čas ani miesto ich vypuknutia. Udalosti z 11. septembra 2001 totiž ukázali, že nie vždy je diplomacia a „jemná sila“ odpoveďou na extrémizmus. Preventívna vojna je preto z tohto hľadiska pochopiteľná.

Vojna v Iraku však odhalila aj dve základné slabiny tejto teórie. Po prvé, nie vždy sa dajú plne odhadnúť jej dôsledky a obhájiť jej legalita. Toto poznanie Spojené štáty pripravilo o viacero spojencov a naopak, zvýšilo počet jej odporcov.

A po druhé, nastoľuje precedens a otázku, že ak medzinárodné spoločenstvo jednému členskému štátu tolerovalo použitie doktríny preventívnej vojny, ako ju môže zakázať druhému a zároveň si tým zachovať zdanie rovnosti.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA