Lekcie z teórie hier

Predpokladajme, že za politickým patom v rozhodnutí o zmenách v dočasnom eurovale nie je alibizmus, opozično-koaličné vydieranie, či nepochopenie vážnosti situácie. Predpokladajme, že sa všetci správajú ako racionálni aktéri. V tom prípade tu máme učebnicový príklad aplikácie teórie hier.

Samozrejme, ak by sme chceli predpokladať niečo také, museli by sme si nevšímať protirečivé výroky predsedu parlamentu (na jednej strane „budeme rokovať neskôr“, a súčasne „SaS názor nezmení“), ani zmätenú argumentáciu premiérky (miešanie podmienok druhej pôžičky Grécku s rozšírením kompetencií eurovalu). Museli by sme nebrať do úvahy, že Smer-SD využíva situáciu, aby nechal vládu dusiť sa vo vlastnej politickej šťave. Ale predsa, predpokladajme…

Medzi premiérkou a predsedom Smeru-SD prebieha „hra na kura“. Je to ako z filmu Rebel bez príčiny: dve autá sa rozbehnú plnou rýchlosťou ku kraju útesu. Kto prvý uhne alebo zabrzdí, je kura. Zbabelec. Ten ktorý vydrží, je frajer.

Prípadne mŕtvy frajer. Smer-SD tvrdí, že má na rozšírenie kompetencií dočasného eurovalu a vytvorenie trvalého rovnaký názor, ako dve strany vládnej koalície (SDKÚ-DS a KDH, keďže postoj Most-Híd je v lepšom prípade nejednoznačný). So schválením by teda nemal byť problém. Lenže Robert Fico je ochotný poskytnúť 62 hlasov len v prípade, ak sa najprv dohodne vládna koalícia. Bezpochyby to hovorí práve preto, že vie, že koalícia sa nedohodne. Môžeme v tom vidieť pomstu za vydieranie pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy, alebo za populizmus väčšiny vtedy opozičných strán (s výnimkou KDH) pri podobne ťažkých rozhodnutiach v máji a júni 2010. Môžeme to chápať ako oportunistické využitie situácie na prehĺbenie rozkolov vo vláde. Z vystúpenia Roberta Fica po stretnutí z premiérkou vidno aj snahu o prekreslenie línií, ktoré delia slovenskú politiku na Smer a kohokoľvek, kto je proti Ficovi. Lenže za tým je vážnejší odkaz: či chceme alebo nie, Slovensko sa bude musieť v najbližších mesiacoch nejako postaviť k zásadným premenám EÚ. S nejednotnou vládou a nezmieriteľným nepriateľstvom medzi opozíciou a koalíciou si v najlepšom prípade necháme mlčky ujsť vlak.

Späť k hre na kura. Ficovým súperom je premiérka, ktorá vie, že si vo vláde nedokáže zabezpečiť väčšinu, súčasne však odmieta urobiť kroky, ktoré by jej zabezpečili podporu Smeru, no pravdepodobne viedli k rozpadu vládnej koalície. Autá sa rútia ku kraju útesu, a bolo by napínavé sledovať, kto uhne prvý. V tom najhoršom prípade by nám ostali dvaja mŕtvi frajeri, Slovensko s cajchom hrobára eurozóny, a Richarda Sulíka, ktorý sa môže usmievať na celé kolo. Lenže premiérka týmto hrám na pevné nervy asi veľmi neholduje (čo ukázala aj tým, keď odmietla spojiť hlasovanie o zmenách v dočasnom eurovale s hlasovaním o dôvere vláde). Tak urobila manéver, ktorý mohol byť veľmi šikovnou kľučkou… ak by ním nepadla do ďalšej hry.

Vo „väzňovej dileme“ vypočúvajú vyšetrovatelia dvoch podozrivých v izolácii. Každý z väzňov vie, že ak budú obaja zatĺkať, vyviaznu s minimálnym trestom. Ak však bude zapierať sám, a jeho spoluvinník sa prizná a usvedčí oboch, kolaborant vyviazne s podmienkou a ten druhý si to odsedí aj za neho. Ak sa priznajú obaja, skončia so stredne dlhým trestom.

V pondelok sa vládna koalícia na Bôriku dohodla, že Slovensko sa k posilneniu dočasného eurovalu a vytvoreniu trvalého vyjadrí až ako posledné z krajín eurozóny. „Celú vec necháme späť“, povedal predseda parlamentu. V skutočnosti to bude veľmi nepokojný spánok. Každá zo strán bude pokukovať po ďalších, kto to prvý nevydrží a začne kolaborovať. Ukecá Radičová Sulíka? Alebo sa SDKÚ a KDH dohodnú poza jeho chrbát so Smerom? Akú úlohu zohrá Most-Híd?

A tá lekcia? Pri skutočných hrách niekto vyhrá, iný prehrá, no diváci sa iba bavia či nudia. V týchto politických hrách však sedíme na zadných sedadlách áut rútiacich sa ku kraju útesu, rozhoduje sa o odmene a treste pre nás všetkých.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA