Letné počasie otestuje jadro i obnoviteľné zdroje

S obavami ľudí o bezpečnosť jadrovej energetiky sa krajiny Európy rozhodli vysporiadať odlišne. To, či je náš technologický pokrok pri výrobe elektriny dostatočný na vyrovnaný boj s prírodnými podmienkami, môže ukázať už toto leto.

Po marcových udalostiach v jadrovej elektrárni Fukušima I sa bezpečnosť jadrových elektrární stala hlavnou témou energetickej politiky v Európe. Rozhodnutie nemeckej vlády uzavrieť všetky svoje atómové elektrárne do roku 2022 však pravdepodobne nebude mať veľa nasledovníkov. V Európe sa pre budúcnosť bez jadra rozhodli ešte vo Švajčiarsku a Taliansku, kde ľudia nielen protestovali na uliciach, ale svoj názor jasne vyslovili priamo v referende.

Väčšina európskych krajín čaká na výsledky záťažových testov – dáva prednosť poučeniu z Fukušimy a zlepšeniu odolnosti atómových elektrární voči ťažko predvídateľným udalostiam. Hans Blix, bývalý dlhoročný šéf IAEA, ktorý stál na jej čele aj v čase havárie v Černobyle, uviedol, že Fukušima je „hrboľom na ceste, ale nie koniec cesty“ a rozhodnutie Nemecka označil za nerozumné.

Medzi hlavné argumenty patrí, že odstavením tohto nízkoemisného zdroja na výrobu elektriny sa zvyšuje riziko podstatného nárastu emisií skleníkových plynov (a vyšší dopyt po emisných povolenkách), potreba dodatočného dovozu energií a súvisiace zvýšenie cien. Postoj Nemecka vyhovuje nielen radikálnym ekológom, ale tiež francúzskym, poľským či českým výrobcom elektriny. Problémom môže byť aj nestabilita dodávok elektriny a miestami zastaralá prenosová sústava. Počítať treba aj s právnymi žalobami zo strany energetických firiem z dôvodu ochrany svojich investícií, stratou pracovných miest, nutnosťou rekvalifikácie bývalých zamestnancov a pravdepodobným odchodom špičkových odborníkov do zahraničia.

Energetické predstavy dvoch motorov európskej ekonomiky sa v tejto oblasti jasne rozchádzajú. Francúzsky prezident Sarkozy neplánuje obmedziť výrobu elektriny vo svojich takmer 60-tich reaktoroch. Na medzinárodnej scéne i doma trvá na zvýšení bezpečnosti a efektívnosti výroby atómových elektrární a ohlásil investície v hodnote miliardy eur do budúceho vývoja jadrového programu krajiny.

Čo prinesie leto?

Zo súčasnej situácie môžu podľa viacerých odborníkov vyťažiť najmä obnoviteľné zdroje (OZE). Slnko a vietor budú toto leto v Európe kľúčové. V čase, keď ľudia vo veľkom zapnú klimatizáciu a ventilátory, bude súčasná odstávka ôsmych reaktorov v Nemecku príležitosťou pre veľké slnečné a veterné kapacity v krajine (17 GW a 27 GW v roku 2010) preukázať, či sú schopné jadro spoľahlivo nahradiť. Leto so správnym pomerom prírodných ingrediencií môže teoreticky viesť k prebytku elektriny a znížiť jej ceny, čím sa tiež rozplynie jedna z obáv súvisiaca s odstavením atómových elektrární.

Energetici západne od Rýna si zase budú želať, aby bolo leto daždivé. Nedostatok vody v riekach a nádržiach, v dôsledku sucha, ktoré trápi niektoré časti Francúzska už niekoľko mesiacov, bude mať pravdepodobne za následok obmedzenie alebo úplne zastavenie výroby v reaktoroch, ktorých chladenie bude ohrozené. To môže naopak v krajine závislej na výrobe elektriny z jadra zvýšiť ceny elektriny, podobne ako počas horúčav v rokoch 2003 a 2006. Aj preto sa Francúzsko púšťa do rozvoja veľkých i malých projektov OZE a chce rozšíriť svoju kapacitu fotovoltaických a veterných elektrární (1 GW a 5,6 GW v roku 2010).

Nemecko – vzor alebo výstraha?

Pre mnohých prekvapivá stávka nemeckej vlády proti jadru je odvážna. Ak sa priemyselnému Nemecku podarí úspešne vyrovnať sa s prekážkami, ktoré prináša budúcnosť bez fosílnych palív a bez jadra, ostatné krajiny budú mať len málo argumentov proti jeho nasledovaniu. Prípadná ďalšia vážna havária v atómovej elektrárni kdekoľvek na svete by mohla byť pre jadrovú energetiku viac než len „hrboľom na ceste“.

Európska závislosť na elektrine a ďalších druhoch energií znamená nevyhnutnosť nových ciest a riešení, efektívne využívanie dostupných prírodných zdrojov a nových technologických postupov. Firmy a vlády budú musieť investovať nielen do bezpečnosti starnúcich reaktorov či vývoja nových, ale tiež do udržateľnosti technológií OZE a spoľahlivosti sietí. Len tak oddialime to, čo je pre väčšinu obyvateľov, politikov a energetické spoločnosti najmenej príjemnou voľbou – radikálne šetrenie energiou.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA