Lisabonská zmluva rok po: pozitívny štart

Uplynulý rok bol pre Európsku úniu výnimočný a plný výziev. Obdobie ekonomickej krízy a z toho prameniacich politických výziev ovplyvnili prvý rok života Lisabonskej zmluvy.

Lisabonská zmluva ako taká priniesla zmeny tak v činnosti, ako aj vo fungovaní Európskej únie. Z hľadiska jej efektívnosti existuje v Európe viacero rozdielnych názorov. Podľa niektorých Lisabonská zmluva ešte viac skomplikovala už aj tak zložitý európsky inštitucionálny rámec. Niektorí sa domnievajú, že novodefinované vzťahy medzi európskymi inštitúciami sú hrou, kde ak jeden vyhrá, druhý zákonite stráca, a teda, že posilnenie postavenia jednej inštitúcie automaticky vedie k oslabeniu druhej. Stretol som sa už aj s názorom, že Európska únia smeruje k prehlbovaniu spolupráce na medzivládnej úrovni. Ako člen Európskej komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy som mal možnosť sledovať zrod Lisabonskej zmluvy a prvé mesiace jej uvádzania do praxe. Napriek viacerým negatívnym názorom moja osobná skúsenosť s Lisabonskou zmluvou je veľmi pozitívna. Počas uplynulého roka, ktorý bol poznačený krízou, Lisabonská zmluva umožnila únii uskutočniť kľúčové rozhodnutia oveľa rýchlejšie. Vďaka posilnenej úlohe Európskeho parlamentu a národných parlamentov sa zlepšila  celková úroveň demokracie tak na európskej ako aj na národnej úrovni. Lisabonská zmluva priniesla tiež nové, posilnené postavenie európskych občanov, keďže sa Charta základných ľudských práv stala právne záväznou. Zaviedla tiež nový inštrument – európsku občiansku iniciatívu – ako vôbec prvý nástroj priamej demokracie.

Hlavnou myšlienkou Lisabonskej zmluvy je posilnenie úloh všetkých inštitúcií, a tým posilnenie pozície Európskej únie ako celku. V dnešnom svete poznačenom viacerými krízami ostáva Európska únia majákom slobody, demokracie, rovnosti a právneho poriadku, pri vysokej miere rešpektovania ľudských práv ako hodnôt explicitne stanovených v zmluve.

Lisabonská zmluva priniesla do praxe aj ďalšie dôležité atribúty demokracie. Jej skutočnými víťazmi sú v podstate národné parlamenty a európski občania. Lisabonská zmluva zároveň posilnila legislatívne a rozpočtové právomoci Európskeho parlamentu. Spolurozhodovacia procedúra Európskeho parlamentu a Rady ministrov sa stala riadnou legislatívnou procedúrou, v ktorej má Európsky parlament plné právo vyjadriť sa ku všetkým výdavkom v rámci ročných rozpočtov. Hospodárska politika a obchod sa stali politikami spadajúcimi pod demokratické skrutínium, čo posilnilo legitímnosť a akceptáciu európskych rozhodnutí v týchto oblastiach. Národné parlamenty dostali právomoc preskúmavať návrhy predkladané úniou a vznášať k nim pripomienky, pokiaľ sa domnievajú, že sporná oblasť spadá do ich kompetencie.

Jednou z najväčších noviniek v rámci Lisabonskej zmluvy je vytvorenie inštrumentu európskej občianskej iniciatívy. Tento nový inštitút umožní jednému miliónu občanov z rôznych členských krajín vyzvať Európsku komisiu na predloženie legislatívneho návrhu týkajúceho sa dôležitých oblastí záujmu občanov. Európska občianska iniciatíva pokrýva rôzne oblasti, ako napr. oblasť ochrany spotrebiteľov, oblasť environmentálnych štandardov a pracovného práva (napr. otázku pracovných podmienok). Touto cestou sa kľúčové problémy občanov budú môcť dostať do povedomia európskych zákonodarcov. Európska občianska iniciatíva zároveň posilní cezhraničnú komunikáciu týkajúcu sa európskych politík a ja pevne verím, že aj konštruktívnu diskusiu medzi európskymi občanmi a zákonodarcami. Takto iniciatíva zabezpečí občanom právomoc, ktorá bola doposiaľ výlučne v kompetencii Európskeho parlamentu a Rady ministrov – vyzvať Európsku komisiu na predloženie legislatívnych návrhov. Verím, že európska verejnosť sa tejto príležitosti chopí aktívnym spôsobom.

Posilnenie pozície národných parlamentov a európskych občanov neznamená automaticky oslabenie postavenia ostatných európskych inštitúcií. Európska rada sa stala po tridsiatich rokoch plnoprávnou európskou inštitúciou. Má jedinečnú možnosť riešiť strategické otázky, ktoré si vyžadujú záväzok dvadsiatich siedmych členských štátov. Nedávna ekonomická kríza potvrdila, že vytvorenie stáleho postu predsedu Európskej rady pomáha k zaručeniu väčšej konzistencie a koherencie. Aktívna spolupráca predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa a predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya je toho jasným príkladom. Lisabonská zmluva tiež posilnila postavenie Európskej komisie v kľúčových oblastiach jej záujmu. Je realitou, že v oblastiach  ako sú vnútorný trh, finančný trh, sociálna politika, politika súdržnosti,  energetika, klimatické zmeny, hospodárstvo a doprava má Komisia ako jediná právomoc plnohodnotne konať. Podobne Rada ministrov, ktorá zoskupuje ministrov národných vlád, v rámci novej zmluvy funguje omnoho efektívnejšie, vďaka možnosti  hlasovať  kvalifikovanou väčšinou v nových oblastiach.

A čo s kritikou ohľadom rastúceho medzivládneho charakteru spolupráce v rámci EÚ? V tomto smere treba skonštatovať, že diskusia o  medzivládnom vs. nadnárodnom charaktere je poňatá nesprávne. V skutočnosti je fungovanie Európskej únie ovplyvnené obomi prístupmi. Európska únia je určite niečím viac než tradičnou medzinárodnou organizáciou. Únia však nie je federálnym štátom a k naplneniu tohto cieľa ani nesmeruje. Pojem "čoraz užšieho zjednocovania" bol ponechaný v Lisabonskej zmluve a má za cieľ spájať európske národy, no určite nemá ambíciu nahradiť autonómnosť členských štátov.

Najdôležitejším cieľom je, aby všetka naša činnosť smerovala k účinnejšej, demokratickejšej a globálne uznávanej Európskej únii. Plné sfunkčnenie systému nových pravidiel si vyžaduje svoj čas. Môžem však skonštatovať, že počas prvého roka života Lisabonská zmluva fungovala efektívne a posilnila demokratické povedomie a transparentnosť Európskej únie. Lisabonská zmluva je nástrojom, ktorý spája všetky európske inštitúcie, členské štáty a európskych občanov. Zároveň je nástrojom s veľkým potenciálom, ktorý musí byť využívaný v prospech všetkých európskych občanov.

Autor je podpredsedom Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu


Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA