Grécku by sme mali požičať

Väčšina slovenských politikov, médií, ale i veľká časť verejnosti je proti pôžičke Slovenska pre Grécko. Myslia si, že nič nevyrieši. Dovoľte mi však pripomenúť, že pôžička ide nepriamo i na pomoc mene, ktorú nosíme všetci v peňaženkách...

Nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci, hovorí známe príslovie. V prípade Grécka by mohla platiť obdoba – nie sme natoľko veľká ekonomika, aby sme si mysleli, že lacné riešenie deficitu v Grécku sa nás nedotkne. Možno by sa nedotklo, ak by Slovensko nebolo spoločne s Gréckom súčasťou jednej Hospodárskej a menovej únie. Jednoducho povedané, ak by obe krajiny nepoužívali tú istú spoločnú menu.

Robert Fico vyslal do sveta dvojznačný signál a ním toľko skloňovaný pojem solidarita nabral alibistické črty: Grécku pomôžeme, ale až keď krajina prijme konkrétne kroky na legislatívnej úrovni. A ak by Gréci okrem úsporných opatrení v krátkom období prijali požadované zákony, vynorí sa druhý problém – aj slovenský parlament musí prijať zákony hovoriace o takejto forme pomoci inej krajine, čo sa nestane skôr ako po voľbách.

Ďalší názorový prúd hovorí, že pre grécky štát je najlepším riešením bankrot, ktorý, ako povedal Jozef Rybník v komentári pre .týždeň, „nie je v ničom zlý“. Aj Richard Sulík verí, že najskôr treba klesnúť na dno, aby sa bolo od čoho odraziť. A aj by som súhlasil, len si kladiem otázku, či má i obyvateľ Slovenska chuť učiť sa potápať v nepokojných hlbokých vodách.

Nie som ekonóm. 83 percent z viac ako 7 tis. respondentov v online ankete portálu SME.sk, ktorí sa vyjadrili proti pôžičke, mi však dáva odvahu vyjadriť svoj názor: Som za pôžičku pre Grécko.

Nehovorím to preto, že by som sa stotožňoval s názorom, že ak už by sme nemali požičať pre nič iné, tak aspoň pre pomyselný dlh za európsku civilizáciu a kultúru spred tisícok rokov. Hovorím to preto, lebo si myslím, že problémy Grécka sa môžu cez spoločnú menu odraziť aj v slovenskej ekonomike.

Grécke vlády, či pravicové alebo ľavicové, dlhodobo klamali. Súhlasím, že grécka ekonomika potrebuje zásadné zmeny a iba lodiarstvo, cestovný ruch a poľnohospodárstvo neprinášajú tú najvyššiu pridanú hodnotu. Verejným financiám by pomohlo i zníženie výdavkov na ozbrojené zložky, no tomu by muselo predchádzať opätovné zjednotenie Cypru a zníženie latentného grécko-tureckého napätia. Grécke elity sa musia naučiť, že manipulovať s účtovnými číslami je príliš krátkozraké.

Takéto úlohy sa nedajú uskutočniť zo dňa na deň, vyžadujú si roky. Pred EÚ, a teda i pred Slovenskom, stojí otázka, či počas tých rokov Grécku pomôžu alebo nie. Dnes sa Grécko nachádza v existenčnej situácii a reálne hrozí, že sa problémy rozšíria dominovým efektom do eurozóny – kandidátov na krach je v južnej Európe dosť. A po nich môže prísť „na psa mráz“ i do nových členských štátov.

V tejto súvislosti len opatrne pripomeniem, že všeobecná zlá ekonomická situácia a pocit materiálnej neistoty sú živnou pôdou pre extrémne názory a riešenia, ktorých si Európa v minulosti užila viac než dosť.

Denník Hospodárske noviny si na dnešnej titulnej stránke myslí, že „Gréci vyrazili do boja za luxus, na ktorý si zvykli“. Ja si však myslím, že do boja za navyknutý luxus tiahnu predovšetkým tí, ktorí sú ochotní požičať. Pokiaľ ide o Slovensko, ak sa nenaučí byť štedré, nezaslúži si ani byť bohaté. Otázkou však je, či je (neistý) podiel na celkovej pôžičke v objeme desatín percenta prejavom štedrosti alebo skôr symbolickým gestom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA