Obnoviteľné zdroje nie sú všeliek, nepreceňujme ich

Aký podiel na energetickej skladbe budú mať v roku 2030 veterné parky, solárne kolektory, geotermálne systémy, jadrové elektrárne, či fosílne palivá, medzi nimi zvlášť uhľovodíky? Nik nevie. No pred akoukoľvek diskusiou je na začiatku potrebné povedať si priamo, že obnoviteľné zdroje tie tradičné v blízkych desaťročiach nenahradia.

V tomto týždni sa v Bruseli diskutovalo o správe, ktorá načrtáva budúcnosť energetiky v horizonte nasledujúcich 20 rokov. Odhliadnuc od toho, že jej vypracovanie sponzorovala spoločnosť, ktorej príjmy pramenia z ťažby a predaja uhľovodíkov, prináša tvrdenie, že v roku 2030 bude celosvetová spotreba energií takmer o 35 percent vyššia, než aká bola v roku 2005. Dokument hovorí i o pretrvávajúcej dominancii fosílnych palív v budúcnosti, pričom veľký nárast čaká najmä spotrebu zemného plynu.

Na druhej strane, v uplynulom roku vyvolala diskusie podobná analýza, ktorú predstavila americká spoločnosť Google, o ktorej je známe, že investuje i do start-up firiem v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Tvrdí v nej presný opak; v horizonte do roku 2030 fosílne palivá ako zdroj energie nemajú budúcnosť. Potenciálne by ich mali nahradiť veterné parky, solárne a geotermálne elektrárne. Vývoj však Google podmieňuje intenzívnou finančnou podporou pre oblasť energetického a technologického výskumu a vývoja.

Toľko dva scenáre. Jeden hovorí o tom, čo by sa malo stať v dôsledku súčasného trendu, druhý hovorí, čo by sa mohlo stať, ak by sa intenzívne investovalo do výskumu a vývoja.

Medzi tým, čo sa má stať, resp. by sa mohlo stať, a tým, čo sa v skutočnosti stane, môže byť nakoniec zásadný rozdiel. Ak má byť tou významnou zmenou budúcnosti plošné využívanie OZE, budú sa musieť vyriešiť dve veľké témy:

  • prispôsobenie energetických sietí pre obojsmerný tok elektrickej energie,
  • vyriešenie problému, ktorý pre siete znamenajú nárazové výkyvy objemu energie v nich.

Oba nedostatky terajších sietí dokážu riešiť technológie. Postupne sa tak deje a takmer s istotou možno predpokladať, že v nadchádzajúcich rokoch sa infraštruktúra zmení na nepoznanie, samozrejme v pozitívnom zmysle.

Ale čo ak sa stane niečo, čo dnes nik nepredpokladá?

Možno nám budú ďalšie generácie vyčítať, prečo sme v neprimeranom rozsahu zdevastovali výzor krajiny veternými parkmi, ktoré i tak nebudú vedieť poskytnúť rovnakú stabilitu a kontinuitu dodávok, ako iné energetické zdroje. Možno technológie položia na stôl vážne argumenty a hlas celého jedného politického spektra, ktoré odmieta jadrovú energiu, zmĺkne. Možno sa stanú veľmi populárnymi výsledky výskumu, ktorému nedávno Ministerstvo školstva SR schválilo grant zo Štrukturálneho fondu EÚ vo výške 2,64 mil. eur, čo by znamenalo, že prekvapivo firma z bratislavskej Dúbravky by sa zapísala do histórie geotermálnej energie ako inovátor.

OZE majú svoje miesto v energetickom mixe, sú zdrojom inovácií, nových technológií, tvoria pracovné miesta, v konečnom dôsledku prispievajú k hospodárskemu rastu… O tomto všetkom sa posledné mesiace veľmi intenzívne diskutuje v EÚ (a po príchode Baracka Obamu do Bieleho domu aj v USA). Sú tu však dve "ale":

  • ale sú tu i iné prístupy, ktoré dokážu plošne odpovedať na jednej strane na rastúcu spotrebu energií, ale súčasne i na klimatické zmeny, na ktoré mimochodom tiež existuje viacero vedeckých pohľadov a scenárov,
  • ale až na málo výnimiek sa budú OZE musieť ešte najbližších pár desaťročí spoliehať na výkonové krytie energiou z jadra alebo niektorého z uhľovodíkov.

V konečnom dôsledku to budú teda naďalej uhľovodíky, ktoré vyriešia trend rastúceho dopytu. A aby to nebolo málo, budú to paradoxne tie isté uhľovodíky, ktoré budú kryť obnoviteľné zdroje, aby tie z istej časti obmedzili dôsledky spaľovania fosílnych palív a nie aby ich nahradili. To si treba povedať priamo, bez ohľadu na to, čo sa tlačí do centra európskych diskusií.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA