Slovenský super-regulátor nie je dobré riešenie

Koalícia Ivety Radičovej chce preskúmať možnosť zlúčenia regulačných úradov pre energetiku, poštové služby, telekomunikácie, dopravu a železničnú dopravu. Od novej vlády čakám lepenie prasklín, čo ostali po Ficovi, nie však vytváranie zlepenca.

Slovníkom odchádzajúceho premiéra Roberta Fica, na Slovensku naozaj možno vznikne zlepenec. Nie však pravicový, ale regulačný. Podľa Programových téz, koalícia SDKÚ-DS, SaS, KDH a MOST-HÍD bude „analyzovať možnosť zlúčenia ÚRSO, Poštového úradu, Telekomunikačného úradu, Štátneho dopravného úradu a Úradu pre reguláciu železničnej dopravy do jedného regulátora“. Mimochodom, podobný vzorec regulačného úradu dnes funguje v Nemecku. A práve preberanie nemeckého riešenia bez nemeckého kontextu môže byť dvojsečná zbraň.

Ficovo životné prostredie a Radičovej super-regulátor

Pred voľbami sa Ficovi vyčítalo, že v snahe naoko šetriť na výdavkoch štátnej správy zanikne od 1. júla napríklad Ministerstvo životného prostredia. I keď je pravda, že nikdy efektívnej nefungovalo, nič to nemení na fakte, že samostatné fungovanie tohto rezortu je dôležité, a to nielen pre dôsledky povodní. O to skôr, že z hľadiska nákladov štátnej správy sa zdá, že je jedno, či bude rezort fungovať samostatne alebo v spojení s iným.

Obávam sa, že pozitívny záver „analýzy možného zlúčenia“ piatich, dnes samostatných regulátorov by bol v istom smere podobný rozhodnutiu o zrušení MŽP. Energetika v sebe spája už nielen predpoklad pre rast ekonomiky, ale i priame záruky pre jej bezpečnosť a hospodársky rast stimulovaný technologickými inováciami. Obdobne sektor telekomunikácií; iba nedávno to boli informačné a komunikačné technológie, ktoré priniesli krajinám EÚ rast.

Energetika a telekomunikácie sú v slovenskom kontexte príliš veľké a dôležité témy, aby ich spravoval super-regulátor.

Cena za mantru zoštíhľovania verejnej správy

Zaradenie úvahy o zlučovaní regulátorov do skupiny téz "Zoštíhlenie a zefektívnenie verejnej správy" naznačuje, že prvoradou snahou je šetriť. Čo však môže vláda vytvorením spoločného regulátora ušetriť? Zopár pozícií na recepciách a v upratovacej službe a tam to asi končí. Stratiť však môže oveľa viac: samostatnosť platforiem pre riešenie energetických a telekomunikačných otázok a v neposlednom rade i váhu svojho hlasu na pracovných stretnutiach európskych orgánov.

V tomto roku vznikli v EÚ dve nové inštitúcie, ktoré spájajú národné regulačné úrady: Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) a Orgán európskych regulátorov v oblasti elektronických komunikácií (BEREC). Nie som zástanca neustáleho vytvárania nových európskych inštitúcií, ale vytvorenie ACER a BEREC v tomto období naznačuje, že ide o špecifické oblasti, ktoré si zasluhujú extra pozornosť.

Ak zostaneme v oblasti energetiky a pozrieme sa na úrady, ktoré sa združujú v ACER, zistíme, že sú to vždy samostatné energetické regulačné úrady. Výnimiek je len zopár:

  • Luxembursko zastupuje Luxemburský regulačný úrad. Je to však krajina, ktorej energetika je odkázaná na spoluprácu s okolitými krajinami.
  • Maltu zastupuje Maltský úrad pre zdroje. Je to de facto energetický regulátor s rozšírenou oblasťou pôsobnosti.
  • Lotyšško zastupuje Komisia pre správu verejných služieb.
  • Nemecko zastupuje spoločný regulátor pre energetiku, telekomunikácie, poštovú službu a železničnú dopravu.

Budúca slovenská vláda sa pri formulovaní tejto tézy inšpirovala pravdepodobne príkladom z Nemecka. Pri takýchto úvahách by však mala mať na pamäti, že Nemecko je nielen silne decentralizovaný spolkový štát, ale i dôsledne liberalizovaný trh (i ten s energiami). Súčasná podoba tamojšieho regulátora je výsledkom 20-ročného vývoja a je viac dôsledkom liberalizácie než snahy šetriť na výdavkoch štátnej správy.

Prvý medzi rovnými: Slovenský delegát?

Ak sa úrady zlúčia, na stretnutí európskych regulátorov energetiky budú za rokovacím stolom sedieť len niekoľkí zástupcovia, ktorí nie sú riaditeľmi regulačného úradu. V tomto duchu, tandem nemeckého šéfa energetickej divízie BNetzA a slovenského riaditeľa jednej z divízií spoločného super-regulátora je naoko zaujímavá kombinácia, v praktickej rovine je to však predpoklad mať na spoločných stretnutiach toho najslabšieho spomedzi delegátov.

REKLAMA

REKLAMA