Migrácia stratená medzi politikami

O tom, čo robiť, aby aj Slovensko neprispievalo k väčšiemu počtu migrantov.

Migranti a utečenci sú dnes asi všade. Ľudia sa o téme rozprávajú v autobusoch, v médiách ich skloňujú z najrôznejších uhlov. Napokon, aj tento komentár je o nich. Alebo aj nie je.

Zodpovední nechali verejnú diskusiu presýtiť strachom, politici si na úkor utečencov dopujú svoju predvolebnú kampaň. Odborná verejnosť, väčšia časť serióznych médií a naposledy aj prezident, sa ju zatiaľ snažia vtesnať späť do racionálnych medzí. Neveľmi sa im to darí. V tomto emočnom virvare politickí predstavitelia, aby sa necítili až tak okato populisticky, prišli so sebaospravedlňujúcou mantrou: „treba pomôcť ‘tam’”.

Jednou z dostupných možností ako pomôcť “tam”, je presadiť ťažkopádne znejúci koncept o súlade politík v prospech rozvoja (policy coherence for development, PCD). Ten presadzuje OECD, počuje naň aj Európska komisia a potešil by sa mu aj mimovládny rozvojový sektor.

Hoci názov – súlad, či na tvrdo koherencia politík v prospech rozvoja – znie odstrašujúco úradnícky, jeho podstata je jednoduchá. Hovorí o tom, že by žiadna verejná politika – z oblasti obchodu, financií, zmeny klímy, potravinovej bezpečnosti, migrácie či bezpečnosti ako takej – nemala smerovať proti rozvoju krajín globálneho Juhu.

Aby sa nestávalo, že Európska únia, ktorej sme súčasťou, jednou rukou posiela do Senegalu peniaze cez rozvojové projekty, zatiaľ čo druhou otvára brány rybárskej superflotile z Európy, ktorá miestnym rybárom nedá šancu. Ak sa to stane, krajina stratí časť príjmov, senegalský rybár príde o prácu a napokon sa možno rozhodne vybrať za šťastím inam. Napríklad do Európy. Nedalo by sa mu to zazlievať. Napokon, aj mnohí našinci to robia.

Príkladov takéhoto nesúladu politík by sa pritom našlo množstvo. Slovensko napríklad podporuje malých farmárov v Keni, ale súčasne sa v širšom zmysle zapája do biznisu s biopalivami. Ten prispieva k ničeniu životného prostredia, či zaberaniu pôdy lokálnym obyvateľom neraz bez akejkoľvek náhrady.

A ohrozuje to aj potravinovú bezpečnosť miestnych, ktorú cez slovenské projekty podporujeme. Jednou rukou dávame, druhou berieme viac. Belgický šéf rezortu zahraničia zas od Konžanov svojho času požadoval, aby prispôsobili svoje právne predpisy v poľnohospodárstve tak, aby vyhovovali belgických firmám, nie rozvoju poľnohospodárstva krajiny. Ad absurdum je, že Demokratická republika Kongo pritom patrí medzi prioritné krajiny belgickej zahraničnej pomoci. Ktovie koľkým ľuďom sme len my či Belgičania prispeli k rozhodnutiu opustiť domov a niekedy aj krajinu. To by sa malo zmeniť.

Aj vďaka aktívnej snahe rozvojových mimovládok sme sa ako krajina k naplneniu tohto konceptu zaviazali v jednej z vládnych stratégií – strednodobej stratégii rozvojovej spolupráce. Pred ministerstvom zahraničia tým vyvstala úloha do konca roku 2016 skoordinovať všetky relevantné rezorty a vytvoriť do seba zapadajúci systém. To je náročná úloha aj v krajinách s učesanejšou verejnou správou než máme my, ani kompetenčne to nie je práve jednoduché. Pracovná skupina k tomu síce vznikla, no od novembra sa stretla len raz.

Ako dobre vieme, záväzok obsiahnutý vo vládnej stratégii ešte nič neznamená. Dôležitosť témy pre vládnu garnitúru tak ilustruje tento čerstvý odkaz – ukazuje, ktoré vlády si dali tú námahu a vyplnili dotazník týkajúci sa PCD v ich krajine. Slovensko patrí k štyrom, ktoré si ju nedali. Spolu s Gréckom, Bulharskom a Veľkou Britániou.

Treba priznať, že sa koncept súladu politík v prospech rozvoja napriek svojej priamočiarosti presadzuje ťažko. Že to ide, keď je záujem, však môžeme vidieť napríklad v Dánsku. A aj väčšina ostatných členských štátov vyplnila aspoň ten dotazník. U nás sa však skôr viac reční a reálnu aktivitu veľmi nevidieť. Pritom ak to politici s pomocou “tam” myslia vážne, toto je jedna z reálnych možností. A aj vďaka tomu, ako sa jej zhostia, uvidíme, či iba nehovoria do vetra.

Ako sa ešte dá pomôcť “tam”

Humanitárna pomoc

Okamžitá pomoc v akútnych prípadoch – napríklad pri vojnových konfliktoch, po zemetraseniach či hladomoroch.

Obnova

Pomoc krátko po odoznení katastrofy či konfliktu. Obnova do predošlého stavu.

Rozvojová spolupráca

Odstraňovanie chudoby v dlhodobom horizonte, napríklad prostredníctvom rozvojových projektov mimovládnych organizácií.

Platenie daní v krajine, kde vzniká zisk

Bohaté krajiny oberú napr. krajiny Afriky ročne o 50 miliárd dolárov len na ilegálnych finančných tokoch, množstvo daní odíde aj po hrane zákona. Ak sa to obmedzí, výrazne to oživí rozpočty týchto krajín.

Spoločenská a environmentálna zodpovednosť nadnárodných spoločností

Rozvojovým krajinám by pomohlo aj to, ak by sa v nich firmy z rozvinutých krajín správali spoločensky a environmentálne zodpovedne, napríklad pri ťažbe surovín, produkcii kakaa, v textilnom priemysle a podobne. To znamená aspoň tak, ako doma.

Autor: Peter Ivanič, spolupracovník Platformy mimovládnych rozvojových organizácií

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA