Mission impossible

Nová premiérka si asi nemohla predstaviť horšie uvedenie na európsku scénu: v snahe dokončiť úplný obrat vo svojich nepremyslene radikálnych predvolebných vyjadreniach odchádza do Bruselu s misiou, v ktorej nemôže uspieť.

Premiérka Radičová a minister financií Mikloš odchádzajú do Bruselu dohodnúť lepšie podmienky účasti Slovenska na Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF), nazývanom tiež „ochranný val“. Už to je dobrým dôkazom toho, ako môže účasť vo vláde prinútiť revidovať nepremyslene radikálne predvolebné vyjadrenia. Pred voľbami nenechávali títo dvaja politici nikoho na pochybách, že ochranný val je zlým nápadom, a Slovensko by sa k nemu nemalo pripojiť. Dnes odchádzajú rokovať o „lepších podmienkach“.

Faktom je, že aj táto snaha nie je ničím iným, než dokončením politického obratu o 180 stupňov. Premiérka Radičová sa stretne s predsedom Komisie Barrosom, a stálym predsedom Rady Van Rompuyom, vymenia si nutné oficiality, možno ju srdečne privítajú medzi európskou politickou špičkou (koniec koncov, sú z rovnakej politickej rodiny) a potom jej diplomaticky, ale rázne, pripomenú, že záväzky si treba plniť. Nie kvôli „bruselskému diktátu“, alebo že by sme boli „príliš malí“ na presadenie vlastných predstáv – ale kvôli základnej zásade „pacta sunt servanda“. Okrem toho, popri všetkej svojej nedokonalosti a dočasnosti, stabilizačný mechanizmus je najracionálnejším riešením bezprostredných problémov eurozóny. A odmietnuť ho zo sebeckých dôvodov proste nie je dobrý argument.

Je pravdepodobné, že podobne obíde na zasadnutí ministrov financií Ivan Mikloš. V utorok ťažko odíde z Bruselu bez toho, aby „nepodpísal“, prípadne nesľúbil, dokedy to urobí. Politickou útechou mu môže byť, že stále bude mať možnosť zahmlievať. Podpísanie rámcovej dohody nevytvára automaticky pre Slovensko finančné záväzky. Tie treba schváliť osobitne, aj na pôde Národnej rady. Má to samozrejme jeden malý chyták – pravidlá sa stávajú záväzné pre všetkých v momente, keď záväzky schvália krajiny reprezentujúce 90% podiel na nástroji…

Zhrnuté, slovenská výprava rýchlo zistí (ak to už nevie), že akékoľvek otváranie podmienok účasti členských krajín na záväzkoch je vysoko nepravdepodobné. Výnimka pre Slovensko, ktoré sa podieľa na nástroji asi 1%, by bola pre Angelu Merkel, či Nicolasa Sarkozyho (mimochodom, opäť z tej iste politickej rodiny, ako Radičová a Mikloš) politicky zničujúca. Okrem toho, kto by chcel začínať dlhé rokovania s neistým koncom v čase, keď zdržiavanie a neistota zvyšujú cenu a znižujú účinnosť riešenia.

Ostávajú nám teda nejaká „úniková cesta“? Ale áno, určite. Prvou možnosťou je proste nepodpísať, so všetkou politickou a ekonomickou cenou, ktorú také rozhodnutie prinesie. V lepšom prípade sa eurozóna dohodne na nových podmienkach fungovania EFSF, bez účasti Slovenska. Bez rizika platenia, ale aj bez krytia. Ako by si tento fakt asi vyhodnotili finančné trhy?

V horšom prípad budeme mať na svedomí politický krach celého mechanizmu. Cenu za to si ani nevieme predstaviť. Absolútne zhoršenie postavenia vo vyjednávaniach o budúcom európskom rozpočte a podobe regionálnej politiky by bolo len začiatkom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA