Na ceste k fiasku

Spoločný rozpočet môže Európu stmeliť, alebo ešte viac rozoštvať. V dnešnej podobe robí každých sedem rokov skôr to druhé. Aj preto smeruje budúcotýždňový summit k fiasku.

Povedali sme si, že európsky rozpočet na roky 2014-2020 bude s najväčšou pravdepodobnosťou menší, a my z neho môžeme v skutočnosti dostať menej, než na papieri. Otázka efektívnosti výdavkov EÚ (buďme poetickí – otázka efektívnosti investícií do spoločnej budúcnosti) má na výsledok rozpočtových rokovaní druhoradý vplyv. Rozhodujúci je výsledný vektor záujmov a mocenských potenciálov jednotlivých členov.

Posledné konštatovanie si zaslúži viac pozornosti. „Členské krajiny“ nie sú žiadne abstraktné entity. V rokovaniach ich zastupujú konkrétne vlády, konkrétni politici. Hoci tí radi hovoria o „štátnych záujmoch“, sú predovšetkým interpretátormi partikulárnych agend záujmových skupín, ktorých vplyv sa odvíja od ekonomického, či voličského potenciálu. Plus kalkulácia záujmov ostatných európskych partnerov, a schopnosti ich presadiť. Plus politický marketing cielený na domáceho voliča. Plus vlastné politické / ideologické presvedčenie (hoci tento posledný predpoklad môže byť prehnane optimistický).

Týmto mechanizmom fungujú aj rokovania o rozpočtovom rámci. Keďže asi 70% príjmov rozpočtu tvoria príspevky členských krajín, schopnosť Únie napĺňať očakávania, ktoré sú na ňu kladené, závisí od ich ochoty platiť – v súčasnosti blízkej bode mrazu.

Riešenie je pritom na stole už dávno. Posilnenie „vlastných zdrojov Únie“. Nie je to nová myšlienka. Do roku 1988 tvorili príspevky členských krajín len asi 10% príjmov, zvyšok prichádzal z podielu na clách a poľnohospodárskych poplatkoch. Tie však postupne klesali a súčasne sa rozmnožovali úlohy Únie – úmerne s nimi rástol spoločný rozpočet. Dieru zaplátali príspevky štátov.

Pred dvoma rokmi sa k idei vrátila Európska komisia. Navrhla vytvoriť vlastné zdroje, pochádzajúce z istej formy zdanenia oblastí, ktoré by bez prispenia európskej integrácie neexistovali, alebo boli výrazne menej rozvinuté – spoločný trh, obchod s emisnými povolenkami, európsky priestor finančných služieb a pod. Vážnym kandidátom bola daň z finančných transakcií. Podľa návrhu Bruselu mala jej väčšia časť odchádzať do spoločného rozpočtu, na financovanie spoločných priorít. Technicky vzaté, je malý rozdiel medzi podielom na clách a podielom na transakčnej dani.

Daň z finančných transakcií však bude prijatá (možno) len mechanizmom posilnenej spolupráce. To znamená, že sa nebude týkať všetkých členov Únie, a tak nemôže byť príjmom európskeho rozpočtu. (Odhliadnuc od toho, že bude okresaná, nebude sa týkať derivátov, takže stratí regulačnú funkciu a príjem z nej bude výrazne nižší.) Na ostatné možnosti sa potichu „zabudlo“. Tak sme sa pripravili o jedinečnú možnosť, ako zabrániť pravidelne sa opakujúcim, politicky jedovatým, sporom medzi členskými krajinami. Vďaka vlastným zdrojom by sa dali príjmy EÚ ľahšie plánovať, a nemuseli by sme byť svedkami situácie, keď Komisii v ročných rozpočtoch chýbajú peniaze na naplnenie záväzkov. Návrh sedemročného rozpočtového rámca (ak sa ho podarí prijať) bude podľa všetkého obsahovať iba všeobecný politický prísľub, že sa k diskusii o tejto otázke vrátime v polovici budúceho programovacieho obdobia, teda asi v 2016-2017. Čo je v eurožargóne pomaly ekvivalentom spojenia „až naprší a uschne…“

Budúcotýždňový mimoriadny summitu je na najlepšej ceste skončiť fiaskom. Lídri sa nedohodnú na podobe budúceho rozpočtového rámca. Nebude to koniec sveta. Ani koniec Európskej únie. Na rokovania im stále ostane rok, Únia môže fungovať aj v rozpočtovom provizóriu. Dokonca to nie je ani ekonomicky zásadná téma (výška rozpočtu je okolo jedného percenta HDP) – hoci čistí prijímatelia ako Slovensko to pocítia výraznejšie. Bude však určite ďalším signálom, že slová o spoločnej budúcnosti, spoločných cieľoch, a solidarite zahŕňajúcej úniu dvadsiatim siedmym (čoskoro ôsmych) krajín sú prázdne frázy. Tak trochu zotrvačnosť, tak trochu zástena potrebná do doby, pokiaľ nájdeme inú architektúru Európy. No to je neprebádaná a veľmi, veľmi nebezpečná cesta.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA