Náklady a zisky nášho predsedníctva v EÚ

O strategických dilemách súvisiacich s prípravami slovenského predsedníctva v Rade EÚ píše štátny tajomník MZVaEZ.

Slovensko sa v druhom polroku 2016 ujme predsedníckej taktovky nad 28 členskými krajinami Európskej únie. Na jednej strane zostáva veľa času – najmä z politickej perspektívy. Na strane druhej času nie je nazvyš, keď si uvedomíme, čo všetko treba spraviť po organizačnej aj obsahovej stránke.

Ako takpovediac predsednícky nováčik sme začali s prípravou už pred rokom, keď vláda schválila prvý rámcový dokument k spomínanému predsedníctvu. Odvtedy sme pokročili na viacerých frontoch – formujú sa tímy ľudí v jednotlivých rezortoch, pripravené sú jazykové a odborné tréningy, rozbiehame prípravu organizačných aspektov a identifikovali sme potrebné náklady. V neposlednom rade, začíname diskutovať a pripravovať i obsahovú náplň predsedníctva.

Počas tejto úvodnej fázy príprav som postrehol zaujímavý fenomén – snáď najväčší záujem vyvoláva otázka, koľko nás predsedníctvo bude stáť (t.j. aké budú náklady Slovenska na organizáciu podujatí či posilnenie nášho zastúpenia v Bruseli). Je to pochopiteľné najmä v období, keď štátny rozpočet bojuje o každé euro a keď sa zrejme nevyhneme ďalším škrtom ani v najbližšom období. Kde leží tá správna hranica medzi úspornosťou a ambíciami úspešne obstáť v zodpovednej predsedníckej úlohe a popritom využiť príležitosť a ukázať sa ostatným krajinám? 

V uplynulom období sme mohli vidieť dva koncepty predsedníctva. Prvý nazvem predkrízový – vtedy členské krajiny neváhali načrieť hlbšie do vrecka. Rozpočty francúzskeho predsedníctva v roku 2008 a českého v roku 2009 výrazne prevyšovali 100 mil. EUR (v prípade Česka išlo o 136 mil. EUR). Naproti tomu nedávne predsedníctva, poznačené ekonomickou krízou, boli o dosť skromnejšie – to maďarské v roku 2011 bolo na úrovni 81 mil. EUR, súčasné litovské pracuje so sumou 62 mil. EUR.

V rámci predsedníctva sú veci, na ktorých sa príliš ušetriť nedá. So stále rozsiahlejšou agendou rokovanou v Bruseli budeme potrebovať dostatok ľudí schopných viesť rokovania členských krajín či vytvárať adekvátne odborné zázemie doma. Sú však aj veci, ktoré vieme ovplyvniť – ide najmä o podujatia organizované na Slovensku (v polročnom období ich plánujeme približne 200). Je pritom rozdiel, či všetky stretnutia ministrov 28 krajín únie usporiadame na jednom, adekvátne vybavenom mieste (jedna akcia zahŕňa najmenej 250 ľudí, vrátane tlmočníkov do mnohých jazykov) alebo budú takpovediac putovať po celej krajine. Rozhodli sme sa sústrediť ich do Bratislavy – z ekonomických aj logistických dôvodov je to výhodnejšie a ako príklad uvediem dostupnosť leteckej dopravy. Neznamená to však, že iné miesta Slovenska ostanú úplne ochudobnené o podujatia. Naopak, je záujem, aby značka predsedníctva bola viditeľná aj v iných mestách, kde umiestnime stretnutia a konferencie menej náročné na prísne organizačné pravidlá.

Suma sumárum, financie eventuálne vyčlenené na predsedníctvo (a bude to niekde vo výške ako maďarské, resp. litovské) chceme a musíme využívať so zdravým rozumom. Inými slovami, ušetriť tam, kde je to rozumné – napr. spomínanou koncentráciou niektorých podujatí na jednom mieste. No neváhať s prostriedkami v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre úspech prvého slovenského predsedníctva – a to sú investície do ľudských kapacít, ako aj inovatívne formy prezentácie našej krajiny. Náklady na predsedníctvo budeme vedieť vyčísliť pomerne presne. Zisky je však nemožné kvantifikovať. Tým bude, ako pevne verím, hodnotenie, že Slovensko zvládlo aj túto náročnú úlohu so cťou a vedelo posunúť úniu za krátky čas na predsedníckej stoličke pozitívnym smerom.

Autor je štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA