Naozaj je potrebné vsadiť všade na Slovensku na rozvoj turizmu?

Sú investície do rozvoja cestovného ruchu perspektívna investícia? Je cestovný ruch zdrojom príjmov a pracovných miest pre všetkých?

Keby sme si pozreli rozvojové plány všetkých samosprávnych krajov a drvivej väčšiny miest a obcí, odpoveď by znela – áno. Súdiac len podľa toho, že prakticky každý plán má turizmus uvedený ako rozvojovú prioritu. Pri jej zdôvodňovaní sa často uvádzajú turistické atraktivity – máme peknú prírodu, zaujímavý kostol, či iné kultúrno-historické artefakty, máme kúpalisko a reštaurácie, či hotely.

Za posledných 20-25 rokoch sa na Slovensku (ale nielen u nás) prirodzene či umelo zaviedol mýtus, že rozvojovým východiskom -najmä pre znevýhodnené oblasti (regióny), ktoré stratili, respektíve nikdy nemali významnejšie možnosti zamestnávania ľudí- je „staviť“ na turizmus, a to im vytrhne „tŕň z päty“. Pod vplyvom tohto mýtu a veľmi simplistického a nekritického pohľadu na vlastné turistické „atraktivity“ zaradili samosprávy benefity z turizmu ako jeden z hlavných zdrojov budúceho zvýšenia blahobytu tamojšieho obyvateľstva.

Nanešťastie tieto územia nie vždy vstupujú do turistického biznisu s veľmi jasným porozumením faktorov úspešnosti rozvoja turizmu. Okrem základných, podmieňujúcich faktorov, ako sú napríklad existencia silného lídra, účinných verejno-privátnych partnerstiev, skutočných unikátnych turistických atraktivít, výraznej (nielen finančnej) podpory centrálnej vlády, zlepšenia dostupnosti, či podpory od vlastnej komunity, prichádzajú, zatiaľ málo poznané, vážne výzvy pre rozvoj turizmu, spojené s klimatickou zmenou, ropným zlomom či energetickou bezpečnosťou.

Ako príklad možno uviesť, že v dôsledku klimatickej zmeny, respektíve globálneho otepľovania, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote nebude v najbližšej budúcnosti pod 1100 m.n.m hladina súvislej snehovej pokrývky (J.Pecho, P.Faško, SHMÚ 2010) . Z 98 najznámejších lyžiarskych stredísk v SR pritom drvivá väčšina z nich (až 76) leží úplne pod hranicou 1100 m.n.m., 16 leží pod touto hranicou z väčšej časti, a len 6 stredísk sa nachádza nad touto nadmorskou výškou. Spolu s predpokladaným nedostatkom snehových zrážok a poklesom hladiny vôd sa udržiavanie a výstavba lyžiarskych areálov vo väčšine našich pohorí- z hľadiska potreby technického zasnežovania- javí ako veľmi finančne a energeticky náročná. Napriek tomu plánujú mnohé územné samosprávy na Slovensku vytváranie nových pracovných príležitostí, či nárast svojich príjmov práve cez výstavbu, prípadne rozšírenie lyžiarskych areálov.

Podobne možno uviesť príklad chybnej kalkulácie v súvislosti s počtom a typom turistov, ktorí by mali priniesť do daného regiónu či lokality plánované príjmy. S postupným narastaním cien ropy narastá a bude výrazne narastať cena dopravy, či už leteckej alebo automobilovej. Ak sa v nedávnej minulosti turistické lokality spoliehali na turistov, ktorí prichádzali lietadlom, prípadne autom z väčšej  vzdialenosti, so zvyšujúcimi sa dopravnými nákladmi bude ich počet klesať. Toto si bude vyžadovať výrazné zmeny v orientácii na regionálny trh a s tým napríklad spojený iný typ marketingu a možno aj poskytovaných služieb.

Keď si uvedomíme, že napríklad vo Švajčiarsku, ktoré možno považovať za krajinu s nadmerne rozvinutým turizmom, tvorí turizmus 3,4 percenta HDP- čo ho radí na 6. miesto v švajčiarskej ekonomike (i keď toto číslo je reálne vyššie, pretože aj ostatné sektory ekonomiky profitujú z cestovného ruchu) a asi každý 12. Švajčiar je zamestnaný v cestovnom ruchu- potom Slovensko v najbližších rokoch, aj vplyvom horespomenutých skutočností, nemôže očakávať od rozvoja turizmu „zázračný“ vplyv na zamestnanosť, či príjmy.

Týmto samozrejme nechceme odrádzať od aktivít vedúcich k rozvoju cestovného ruchu. Chceme však odrádzať od takých nereálnych aktivít, ktoré prinesú efekt len tým, ktorí sa dostatočne „uživia“ prípravnými a infraštruktúrnymi prácami (zaplatenými aj z verejných zdrojov), ale ktoré neprinesú významnejší dlhodobý profit z cestovného ruchu pre miestnu komunitu.

Žiaľbohu na Slovensku existuje mylná predstava (vychádzajúca zrejme aj z nedostatku tradície v cestovnom ruchu a odborného zázemia), že rozvoj turizmus je jednoduchý proces. Naopak, tí ktorí sa s ním seriózne zaoberajú vedia, že ide o zložitú rovnicu s veľkým počtom neznámych. Takéto rovnice v matematike riešia tí najlepší odborníci, či počítače, ale do rozvoju turizmu hovoria všetci (podobne ako do futbalu či politiky). Zdrojov, hlavne verejných, bude vždy nedostatok, ale investujme ich tam a tak, kde naozaj prinesú všeobecný úžitok, aj keby to nemal byť cestovný ruch.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA