Náš sociálny model – dnes a zajtra

Od čias druhej svetovej vojny umožňoval európsky sociálny model celým generáciám vyrastať s istotou prísľubu, že sa budú mať lepšie než ich rodičia.

Na pozadí dnešnej ekonomickej situácie sa však už tento prísľub vôbec nejaví tak jednoznačne a niektorí dokonca konštatujú, že náš sociálny model je v koncoch. Považujem to za nezodpovedné vyhlásenie.

Diskusia o úpadku nášho sociálneho modelu nie je žiadnou novinkou. Objavila sa už v kontexte globalizácie a demografickej zmeny. Nesmieme dovoliť, aby ktorákoľvek z týchto troch skutočností oslabila náš záväzok voči rovnosti a sociálnej spravodlivosti alebo našu schopnosť skombinovať hospodársku otvorenosť a dynamiku so sociálnou spravodlivosťou. Dnes musíme sústrediť naše úsilie na zmodernizovanie tohto modelu, aby mohol naďalej fungovať v novom globálnom prostredí.

Pravdepodobne najvýznamnejším príkladom takejto modernizácie je reforma dôchodkových systémov. Vytvorenie sociálneho zabezpečenia a ochrana ľudí v dôchodkovom veku pred chudobou sa stali úspechom povojnovej Európy. Bez reforiem však nemôžeme dlhodobo zabezpečiť primeranosť, udržateľnosť a istotu dôchodkov.  To je dôvodom, prečo Európska komisia nedávno vypracovala bielu knihu o dôchodkoch, ktorá usmerňuje členské štáty v ich reformnom úsilí a načrtáva legislatívne iniciatívy na úrovni EÚ.

V ťažkých hospodárskych časoch si musíme byť istí, že tie najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú napriek znižovaniu národných rozpočtov lepšie chránené. Svoju úlohu môžu v tomto úsilí zohrať aj organizácie občianskej spoločnosti. Zároveň je tiež potrebné zabezpečiť, aby úspory neoslabovali opatrenia na zvyšovanie rastu a slabším regiónom sa dostávalo podpory na to, aby napredovali rovnakým smerom.

Všetky tieto obavy, princípy a ciele nás vedú k väčšej koordinácii sociálnych politík a politík zamestnanosti na úrovni EÚ. Bez stabilizovania európskych periférií, a to z hospodárskeho, rovnako ako aj sociálneho hľadiska, ich pretrvávajúca kríza oslabí nielen prosperitu, ale aj sociálny úspech krajín európskeho jadra.

Ministri už vyjadrili svoje názory na to, že nevyhnutne potrebujeme nový pohľad na sociálnu Európu. Vedúci predstavitelia EÚ na svojom poslednom marcovom stretnutí sa rovnako jednoznačne postavili za prijatie ráznych krokov v súvislosti so zamestnanosťou a silnejším sociálnym rozmerom. Verím, že je to znak uvedomenia si toho, že samotná politika fiškálnej disciplíny sa môže prejaviť ako kontraproduktívna. Podobné európske úsilie sa musí vynaložiť aj pokiaľ ide o solidaritu, súdržnosť a investovanie.

Naše krátkodobé stabilizačné opatrenia sa musia lepšie skoordinovať so stratégiou Európa 2020, ktorá tvorí rámec pre dlhodobý hospodársky a sociálny rozvoj v EÚ. To všetko však bude vyznievať nepresvedčivo, ak nezabezpečíme, že nový dlhodobý rozpočet EÚ (viacročný finančný rámec) bude mať rovnako výrazný sociálny rozmer, vychádzajúci zo stabilného Európskeho sociálneho fondu.

Pravdepodobne netreba viac vysvetľovať, prečo som 18. apríla predstavil balík opatrení v oblasti zamestnanosti na mapovanie príležitostí v EÚ, ktoré podporia vznik pracovných miest (napríklad zelených pracovných miest, pozícií v zdravotníctve a sociálnych službách, v sektore informačných a komunikačných technológií) a určia možné použitie fondov EÚ na to, aby pomohli členským štátom dlhodobo investovať do ľudského kapitálu. Spomínaný balík je o vytváraní základov unikátneho európskeho trhu práce, na ktorom môžu zamestnanci bez problémov meniť alebo sa presúvať v rámci pracovných pozícií v EÚ a napredovať tak vo svojej kariére.

Nový balík je hlavne aj o sociálnych partneroch a ich úlohe v politike zamestnanosti, ale taktiež o ich zvýšenom zapojení sa do riadenia a rozhodovania v rámci EÚ. Organizácie zamestnávateľov a zamestnancov musia spolupracovať pri akomkoľvek dlhodobom pláne oživenia hospodárstva a akejkoľvek reforme trhu práce. Sociálni partneri na úrovni EÚ v týchto mesiacoch rokujú o najdôležitejšej časti pracovného práva – smernici o pracovnom čase – a Komisia bude ich závery    rešpektovať. 

Pri príležitosti dňa Sviatku práce nemôžem viac zdôrazniť, že sa potrebujeme otriasť z tejto krízy za pomoci nie slabšieho, ale intenzívnejšieho sociálneho dialógu. Je nevyhnutné investovať do stabilného sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a vládami a sústavne zdôrazňovať jeho význam zvlášť pre takzvané nové členské štáty, v ktorých sa nedávny inštitucionálny vývoj vydal opačným smerom. 

Podstatou európskeho sociálneho modelu je nedovoliť hospodárskym politikám a činnostiam dištancovať sa od sociálnych hodnôt a práv. Rovnako veríme, že civilizovaná spoločnosť vždy odpovedá na krízu s väčšou dávkou solidarity. Ak teda máme zabezpečiť budúcnosť európskeho sociálneho modelu, musíme v prvom rade znovu definovať solidaritu na úrovni EÚ a upevniť naše spojenectvo so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA