Nechcený Brixit

Na Britských ostrovoch sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, požadujúce referendum o vystúpení Británie z EÚ. Pôsobia ako hra na získavanie lacných politických bodov a manévrovacieho priestoru v spoločnosti, nasiaknutej euroskepticizmom.

Keď Európa po dvoch svetových vojnách konečne pochopila, že koexistovať na starom kontinente sa dá len skrz spoluprácu, Británia stála bokom. Jej zahraničnopolitická orientácia na USA a bývalé kolónie, združené v Commonwealth, je historickým dedičstvom.

Keď si napokon vybrala členstvo v zjednocujúcej sa Európe, angloamerické paktovanie ju stálo dve odmietnutia francúzskym prezidentom de Gaullom. Do Európskeho hospodárskeho spoločenstva, predchodcu EÚ, vstúpila až na tretíkrát na začiatku 70. rokov. De Gaulle už prezidentom nebol.

Dnes reprezentujú mainstreamový euroskepticizmus skupiny združené v najsilnejšej Konzervatívnej strane. Vždy to tak nebolo. Keď Británia vstupovala do EHS, pri moci boli práve Konzervatívci. Odpor sa ozýval z radov Labouristov a odborov.   

Obrat nastal na konci 80. rokov počas vlády Margaret Thatcherovej, ktorá položila základy neoliberalizmu. Prelomový je jej prejav v Bruggách z roku 1988, v ktorom definovala novodobý euroskepticizmus, postavený na myšlienke, že Európa síce môže spolupracovať, ale len ako zoskupenie suverénnych národných štátov. 

V súčasnosti sa stále viac hovorí o tom, že Európa nie je taká, do akej Británia vstupovala, a preto je potrebné nové referendum. To prvé sa uskutočnilo ešte v roku 1975. 67 percent Britov bolo vtedy za. Dnes má podľa prieskumov Brixit vo verejnosti veľkú podporu.

Myšlienku referenda pripustil pred viac ako mesiacom premiér David Cameron. Ten si však skutočný odchod Británie z Únie neželá. A nechcú ho ani jeho koaliční partneri Liberálni demokrati a ani opoziční Labouristi.

Pre Britov je zásadný prístup na jednotný trh, kam vyvážajú väčšinu svojich výrobkov. Aj keby vystúpili z Únie, prístup na trh by si chceli zachovať. To však zároveň znamená povinnosť transponovať európsku legislatívu, ktorá sa týka voľného trhu. Briti by ale stratili možnosť túto legislatívu ovplyvňovať. Svoje by o tom vedeli hovoriť Nóri. 

Odchod z Únie by pre krajinu navyše znamenal aj oslabenie jej mocenského postavenia v Európe a vo svete, ktorému začínajú dominovať krajiny BRICS. Británia by svoju prestíž a medzinárodne postavenie dokázala oveľa lepšie formovať ako líder členských štátov bez eura v rámci vznikajúcej dvojrýchlostnej Únie.

Diskusia o referende pôsobí ako hra. Kým niektorí ňou môžu získať nové politické body, iní získavajú manévrovací priestor v spoločnosti, nasiaknutej euroskeptickými náladami. Problém by mohol nastať, ak by sa referendum malo konať už dnes.  

Aj podľa Camerona to však nie je reálne skôr ako po voľbách v roku 2015. Do tej doby budú musieť urobiť Briti množstvo dôležitých rozhodnutí o svojom postavení v EÚ bez neho. Referendum by tieto rozhodnutia teoreticky mohlo v budúcnosti legitimovať.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA