Nedokončená eurozóna

Rozumiem, prečo si európski politici gratulujú k „prekonaniu krízy“, prečo tak radi a nahlas opakujú, že „z najhoršieho sme vonku“. Lenže diagnóza problémov a návrh riešení by nemali stáť na zbožných želaniach. Ani predsudkoch.

Jedným z kameňov úrazu rozhodovania počas krízy v eurozóne bolo, že problémy neboli analyzované, ale moralizované. Určite to neznamená, že politické rozhodovanie nemá mať svoj etický rozmer. Problém nastáva v momente, keď účelovo použité etické argumenty iba zakrývajú individuálne záujmy. Alebo ak sú myšlienkovou skratkou, ktorá umožní, aby racionálnu analýzu nahradili predsudky a vžité predstavy. Kríza menovej únie sa tak razom stáva „očistcom“, určeným tým, čo zhrešili „obžerstvom“ (môžeme použiť aj politicky korektnejšie „životom nad pomery“). Prijaté politické opatrenia, ktoré sú, ako inak, „ťažké“ a „sociálne bolestivé“, sú spravodlivým pokáním.

Výsledkom je, že EÚ (a eurozóna) doteraz urobila pramálo s príčinami, ktoré ku kríze viedli. A vedľajšie účinky predpisovanej medicíny – nezamestnanosť, rast sociálnych rozdielov, politické napätie – boli v niektorých prípadoch takmer fatálne. Diskusiu o príčinách krízy a riešeniach tak nemožno zďaleka považovať za uzavretú.

Dôležitým príspevkom do tejto stále aktuálnej diskusie je štúdia Nedokončená eurozóna vydaná združením EuroPolicy, od autorov Roberta Auxta, Ivana Lesaya a Michala Poláka. Samozrejme, mnoho z jej argumentov už zaznelo inde – kritika oficiálneho príbehu o príčine krízy, kontraproduktívnosť všeobecne uplatňovanej reštriktívnej rozpočtovej politiky, upozornenia na to, že upokojenie situácie nie je riešením, a pod. Text ich však dáva do vzájomných súvislostí, a cez argumentáciu opretú o verifikovateľné dáta dospieva k politickým odporúčaniam.

Tie sú druhým dôležitým prínosom štúdie. Autori sa neobmedzili na analýzu príčin a vývoja krízy, konštatovanie problému. Záverečná kapitola obsahuje návrhy politických krokov, ktoré spochybňujú prevládajúcu dogmu, že „iná Európa nie je možná“.

Podčiarknuť tiež treba kontext, v ktorom text vznikol. Ak si odmyslíme dobrodružstvo s odmietnutím podieľať sa na bilaterálnej pomoci Grécku, a pokus vyviazať sa zo záväzkov eurovalu počas vlády I. Radičovej, oficiálnou pozíciou Slovenska je snaha nevybočiť zo smeru udávaného nemeckou vládou. (Z reál-politického hľadiska to môže byť pochopiteľná taktika. Berlín je dôležitým politickým a ekonomickým partnerom a prezentácia Slovenska ako zástancu „tvrdých rozpočtových pravidiel“ môže krátkodobo posilniť postavenie na finančných trhoch.

V širšej perspektíve však ide takáto politika proti našim záujmom. Súčasný spôsob „boja proti kríze“ ohrozuje prežitie eurozóny, i integrácie ako takej. Je preto dobre, z prostredia ministerstva financií môžu vzísť argumenty a odporúčania, idúce proti dominantnej dogme. Aj keď ide len o osobné názory autorov, ktoré „nijak neodzrkadľujú politiku či názory inštitúcie“.

Publikácia je voľne dostupná na tomto odkaze

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA