Nemecká energetika rok po

Čo zatiaľ priniesol energetický obrat v Nemecku? Potvrdil dlhodobú perspektívu a poukázal na problémy súvisiace so starým nastavením pravidiel podpory obnoviteľných zdrojov. Až pri ich riešení sa ukáže schopnosť manévrovať a odvážne rozhodovať.

Pred viac ako  rokom nemecká vláda ohlásila veľký obrat v domácej energetike (Energiewende), a to v súvislosti s prechodom od jadra k obnoviteľným zdrojom energie (OZE). Počiatky predchodcu dnešného nemeckého zákona o obnoviteľnej energii, o ktorý sa rozvoj zelenej energie opiera, pritom možno vystopovať až do roku 1990.

Verejnosť naklonená myšlienke environmentálne šetrnejšej politiky, ale tiež opoziční sociálni demokrati a Zelení, minuloročné rozhodnutie privítali. Analytici i priemysel začali chrliť informácie a výpočty o príležitostiach i nákladoch novej politiky, podľa toho či lobovali za sektor zelenej energie alebo zotrvanie v zavedených koľajach.

Neprajníkov reálnosti cieľa 35-percentného podielu OZE na výrobe elektriny do roku 2020 čiastočne umlčali údaje, podľa ktorých sa už rok po ohlásení tzv. Energiewende z alternatívnych zdrojov vyrábala štvrtina elektriny. Množiace sa problémy však zároveň potvrdili, že zelená výroba elektriny je len časťou zložitej skladačky.

Problémy ako huby po daždi…

S odvolaním sa na straty zo zatvárania jadrových elektrární veľkí producenti energie prepúšťajú. Tempu zapájania nových zdrojov nestíha modernizácia prenosovej siete. Susedné krajiny od Poľska po Švajčiarsko sa sťažujú na sezónne prívaly elektriny z Nemecka. Domáci výrobcovia solárnych zariadení krachujú. Ochranu pred lacnou čínskou konkurenciou, ktorú spotrebitelia uprednostňujú, hľadajú u Európskej komisie, prípadne nachádzajú u zahraničných (ázijských) investorov.

Nadšenie verejnosti začalo opadávať s rastúcimi účtami za elektrinu, pod ktoré sa podpisujú najmä vysoké dane a príspevok na výkupné ceny zelenej energie. Vďaka nim mali nemecké domácnosti už dávno pred júnom 2011 druhé najvyššie ceny elektriny v EÚ (podľa metodológie Eurostatu).

Navyše 500 najväčších priemyselných podnikov, ktoré spotrebúvajú takmer pätinu elektriny v krajine, majú naďalej výnimku pokiaľ ide o príspevok na výkupné ceny a zároveň môžu požiadať o iné výnimky z poplatkov za používanie siete. V mene ochrany domáceho energeticky náročného priemyslu sú to teda takmer výlučne domácnosti a menšie firmy, ktoré energetický obrat dotujú.

Po 15 mesiacoch sa zdá, že Energiewende priniesla viac problémov ako úžitku.

Vládny kabinet minulý týždeň schválil návrh zákona, podľa ktorého by spotrebitelia mali platiť aj za zdieľané riziká spojené s investičnými projektmi pripájania nových veterných parkov pri pobreží na pevninskú sústavu.

Otázkou je, či nejde o ďalší nekoordinovaný návrh špecifického zaobchádzania a dočasného riešenia a ako budú politici postupovať pri iných problémoch. Spomína sa napríklad masívne zavádzanie inteligentných meračov, výstavba nových záložných fosílnych kapacít potrebných podľa Nemeckej energetickej agentúry (Dena) ako kompenzácia za starnúce zariadenia, ktoré sa tiež odstavia, zavádzanie technológií zachytávania a skladovania uhlíka, či projekty premeny elektriny na plyn (power-to-gas), ktoré sú zatiaľ len v pilotnej fáze.

Čas na premyslenie?

Rok pred parlamentnými voľbami, ktoré sú naplánované na jeseň 2013, aj minister životného prostredia musel priznať, že tempo zelenej revolúcie bude musieť spomaliť.

Vzhľadom na to, že energetický obrat podporujú všetky veľké politické strany, nemožno očakávať radikálnu zmenu rétoriky. Avšak voliči budú pozorne načúvať sľubovaným riešeniam identifikovaných problémov, najmä znižovaniu vlastných účtov.

Jedným z reformných opatrení by mohlo byť drastické zníženie kritizovaných dlhodobo vyplácaných dotácií, čím by sa určité projekty stali neatraktívne. Producenti z nových zdrojov a inovátori by ale argumentovali dlhodobými subvenciami vyplácanými fosílnym palivám a dosiaľ aj jadru, ktoré sa v diskusii o podpore OZE zatiaľ strácajú. Ďalším môže byť rozlíšená cielená podpora jednotlivých technológií podľa regiónov, čím by si Berlín uchlácholil rôzne spolkové krajiny i rozličných investorov. Najviac kľučkovania možno očakávať v otázke solidarity priemyselných podnikov pri financovaní Energiewende, kde si politici budú musieť vybrať medzi ochranou starých pracovných miest a príležitosťami tvorby v nových odvetviach.

Manévre a rozhodnutia

Aktuálnu prevládajúcu kritiku nemeckej Energiewende je potrebné vnímať v širšom  kontexte krátkodobého domáceho volebného cyklu, dlhodobej perspektívy stratégie prechodu na OZE, ale tiež nepriaznivého hospodárskeho vývoja v Európe, kedy rôzne lobingové skupiny bojujú o každý kúsok finančnej podpory pre svoje odvetvie.

Obrat v energetickej politike v Nemecku nie je až taký prevratný a je v súlade s dlhodobým smerovaním domácej i európskej politiky. Avšak jasnú voľbu v prospech jedného sektora výroby elektriny na úkor druhého, navyše v komplexnej spleti rôznych hospodárskych záujmov, možno označiť za prekvapivú. Odstraňovanie nahromadených problémov možno prinesie ďalšie zaujímavé riešenia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA