Nie! Aká bola otázka?

Žiadať referendum, ak neviete otázku iba odpoveď, je víťazstvom formy nad obsahom.

Piatkový summit EÚ má podobne ako desať pred ním prívlastok kľúčový. K tomu, čo má byť jeho hlavným obsahom smeroval vývoj viac ako jeden rok. Málo z návrhov, čo v pondelok komunikovali médiám ako spoločnú dohodu Merkelová a Sarkozy nebolo v diskusiách prítomné mesiace.

Tri dni pred bruselskou schôdzkou EÚ hovorí vládna strana Sloboda a Solidarita, že dôležité informácie sa „dozvedáme, ako obvykle, na poslednú chvíľu“. Ak nič iné, tak to vytvára zdanie, že Berlín či Paríž komunikuje so svojimi partnermi len cez mediálne výstupy zo spoločných tlačoviek svojich šéfov exekutív. Aj krajiny ako Nemecko však musia v kontexte európskej politiky pracovať umením možného. Práve preto o zamýšľanom rozsahu a podobe zmeny zmluvy diskutujú s ostatnými (áno, aj so Slovenskom) diplomatickými kanálmi. „Na poslednú chvíľu“ je teda tiež možné definovať aj ako prvý moment, kedy sa začneme o vec zaujímať.

Požiadavka vyhlásenia referenda, ktorá sa uchádza o podporu celého politického spektra, bez aspoň približného návrhu otázky, je minimálne neštandardný postup. Nebezpečne pri tom šliape na päty nápadu platiť náš príspevok do eurovalu z eurofondov. Záhadou tiež je, prečo si politici, ktorí nedokážu občanom vecne vysvetliť komplexnosť európskych procesov a riešení bez zavádzajúcich skratiek, myslia, že dokážu sformulovať otázku „hneď po summite“. Piatková Európska rada zadefinuje postup, konkrétna dohoda o prípadnom znení zmeny zmluvy sa očakáva na marcovom summite pár dní pred slovenskými voľbami.

Slovenskí liberáli tvrdia, že by malo ísť o otázky, kde Slovensko „príde o významnú časť právomocí a nezávislosť“. Nezávislosť a suverenita v intenciách, o ktorých je tu reč (neschopnosť EÚ aktívne kontrolovať rozpočty členov eurozóny, praktická neuplatniteľnosť sankcií, atď…) boli presne tie faktory, ktoré umožnili „nezodpovedným a nad pomery žijúcim“ krajinám vtiahnuť celú eurozónu do dnešných problémov. Z pohľadu straty suverenity spochybňuje SaS aj navrhované a tiež mesiace diskutované zrušenie práva veta v niektorých otázkach riadenia eurozóny. Pred hlasovaním o posilnení kompetencií eurovalu si liberáli vedeli predstaviť riešenie, pri ktorom by sme nemuseli nič dávať, no zároveň by sme v EÚ „nikoho nebrzdili“ . Je istá hranica slušnosti a politického pragmatizmu, za ktorou sa tento princíp nedá uplatňovať bez toho, aby sme nehovorili o konci našej účasti v európskych projektoch.

V krajine, kde sa s ľahkosťou v rámci poloilegálnej bilboardovej predvolebnej kampane o EÚ explicitne klame (slovenskí politici „schválili stovky miliónov Grécku, Taliansku“) ale nie je nič ľahšie ako odvolať sa na referendum. Problémom nie je inštitút ako taký. Referendum nevylučuje fakt, že Lisabonská zmluva bola na Slovensku odhlasovaná v parlamente, ako sa vyjadril expremiér Robert Fico. Opätovné referendum o EÚ by v určitom štádiu mohlo byť na Slovensku ozdravné. Za jasne sformulovanej otázky, s vypracovaným scenárom vývoja v prípade oboch odpovedí a predovšetkým po spoločenskej diskusii, ktorá určite nebude súčasťou volebnej kampane a načasovanie referenda nebude snahou maximalizovať volebný výsledok.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA