Ochrana klímy – na ceste k celosvetovému právne záväznému režimu

Minulú nedeľu sa skončila klimatická konferencia v juhoafrickom Durbane. Postup, ktorý na konferencii zvolila Európska únia, sa osvedčil. Prvé obdobie záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu končí v roku 2012. EÚ dala v Durbane jasne najavo, že do druhého obdobia sa zapojíme len vtedy, ak sa dospeje k záverom, ktoré by po prvýkrát viedli k právne záväznej dohode všetkých štátov.

A na durbanskej konferencii sa k takémuto plánu dospelo. Dohodlo sa, že takýto právny rámec sa má prijať do roku 2015 a do platnosti vstúpi v roku 2020. A tiež sa na konferencii uviedlo, že nové opatrenia na ochranu klímy musia byť ambicióznejšie než tie súčasné.

EÚ svojím jednotným a pevným postojom dosiahla v Durbane to, čo len málokto pokladal za možné. Hlavní znečisťovatelia sa ocitli pod tlakom. Mýlili sa aj tí, ktorí predpokladali, že EÚ ustúpi Číne a Indii. Bojovali sme do poslednej minúty za to, aby sa po prvý raz podarilo priviesť všetky krajiny k spoločnému a skutočne celosvetovému právne záväznému rámcu na znižovanie emisií.

EÚ bola v Durbane lídrom a budeme sa usilovať, aby tomu tak bolo aj v budúcnosti. Keď sa pohne Únia, ostatní ju nasledujú, niekedy síce pod istým tlakom, ale konajú.

Plán EÚ bol už od počiatku v centre rokovaní. Bol naším hlavným cieľom a kľúčovou podmienkou plnenia našich záväzkov počas druhého obdobia v rámci Kjótskeho protokolu. Takýto prístup sa vyplatil.

A v čom môže prijatý plán v boji proti zmene klímy pomôcť? Je síce pravdou, že dnes ani v blízkej budúcnosti zásadnú zmenu neprináša. Na druhej strane je dobrou správou, že na všetky krajiny sa v budúcnosti bude vzťahovať právne záväzný režim znižovania emisií.

Dovtedy sú však potrebné ambicióznejšie kroky v krátkodobom horizonte. Všetky vedecké dôkazy nasvedčujú tomu, že ak chceme účinne bojovať proti zmene klímy, objem emisií sa po roku 2020, odkedy má platiť nový režim, už nesmie zvyšovať.

V EÚ nebudeme na dosiahnutie novej dohody čakať zo založenými rukami. Budeme sa usilovať robiť viac: viac využívať energiu z obnoviteľných zdrojov a zvyšovať energetickú účinnosť, uplatňovať rozumnejšiu daňovú politiku a znižovať emisie. A v Európe to podporí rast a tvorbu pracovných miest. Avšak už predtým, ako nová dohoda vstúpi v roku 2020 do platnosti, sa zvyšok sveta musí k nám pridať a hľadať cesty ako postupovať energickejšie.

V súčasnosti sa totiž len niekoľko vyspelých krajín právne zaviazalo znižovať emisie podľa Kjótskeho protokolu. Nový právny rámec, ktorého vypracovanie sa dohodlo v Durbane, bude po prvý raz zaväzovať všetky krajiny bez rozdielu.

Tento systém odzrkadľuje realitu dnešného vzájomne prepojeného sveta a naznačuje tak rozchod s minulosťou. Je potrebné, aby všetky krajiny prijali záväzky, ktoré majú rovnakú právnu váhu. Rozvíjajúce sa krajiny na čele s Čínou už dnes produkujú viac skleníkových plynov než rozvinutý svet a predpokladá sa, že do roku 2020 budú produkovať približne dve tretiny celosvetových emisií.

EÚ by privítala, keby nový systém začal platiť čím skôr. Veľa hlavných znečisťovateľov však na takýto krok ešte nebolo pripravených. Prijatím záverov konferencie v Durbane však pristúpili na to, že tomu tak bude najneskôr do roku 2020.

Dovtedy bude Kjótsky protokol fungovať ako most k novému celosvetovému režimu redukcie emisií. EÚ vždy podporovala Kjótsky protokol a chce, aby sa jeho základné črty zachovali aj do budúcnosti. Naše právne predpisy sme založili na zásadách dohodnutých v Kjóte, prijali sme najvyššie ciele a darí sa nám ich napĺňať. Dokonca smerujeme k tomu, že dosiahne viac, ako sme si predsavzali.

O tom, že záväzné ciele prinášajú výsledky, sme sa už v Európe mali možnosť presvedčiť. Vládam umožňujú nespúšťať klimatické problémy so zreteľa ani vtedy, keď sa objavia ďalšie politické priority.

Nepochybujeme o význame medzinárodných dohovorov, nie sú však jedinou cestou ako bojovať so zmenou klímy. Sila a účinnosť alebo naopak slabosť a nedostatočnosť opatrení v oblasti klímy sa totiž prejavuje v tom, čo skutočne robia jednotlivé štáty, regióny, samosprávy spoločnosti a každý jeden z nás. Problémy klímy sa týkajú každého z nás.

Nepreháňame, ak povieme, že v Durbane došlo k prelomu. Nič sa teda nekončí, ide skôr o začiatok novej fázy v medzinárodnej politike v oblasti klímy. Oprávňuje nás k väčším ambíciám, a to tak teraz, ako aj v budúcnosti, keď bude platiť právne záväzný režim.

EÚ sa bude naďalej usilovať udávať tempo a bojovať v prospech ambicióznejšieho prístupu doma i vo svete. Naďalej sa budeme usilovať presvedčiť všetkých našich partnerov, aby konali energickejšie. Naša planéta si to vyžaduje.

Connie Hedegaardová je komisárka EÚ pre opatrenia na ochranu klímy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA