Odjedli vám biopalivá z chleba? A z čokolády?

Zamyslenie nad tým, za čo môžu biopalivá.

Včely nestíhajúce opeľovať kvety, zásoby jedla v ohrození, vysoké ceny obilia a  potravín. To všetko sa v poslednej dobe zviezlo na biopalivá ako príčinu, a to i na Slovensku – napriek tomu, že ceny potravín od začiatku roka klesli a ceny obilia sú nízke.    

Biopalivá sú v prvom rade účinným prostriedkom, ktorý v doprave reálne znižuje škodlivé emisie CO2. Čo stojí za silným mýtom o zlých biopalivách, ktoré ľuďom kradnú jedlo?

Jedlo je silný argument sám o sebe. Predstava jeho nedostatku vyvoláva paniku. Biopalivá sa vyrábajú z poľnohospodárskych plodín ako je obilie, kukurica, repka olejná a ďalšie lokálne plodiny. Potenciálne jedlo. Na Slovensku sa pestujú na pôde, ktorá ležala ladom a takej stále ostáva 400 tisíc hektárov. Plodiny na výrobu biopalív na Slovensku nie sú dotované, v niektorých európskych krajinách zasa sú. Nikde v Európe sa nevyrábajú na úkor potravín.

Iná je situácia v krajinách tretieho sveta. Drobní farmári pestujú plodiny na biopalivá, aby zarobili na jedlo pre celú rodinu. Pestovanie potravinárskych plodín by ich neuživilo. Presne z toho istého dôvodu pestujú na obrovských plochách kakaové bôby, kávu, tabak, bavlnu a ďalšie zbytočné plodiny, z ktorých sa nenajeme, ktoré nám slúžia pre pôžitok a komfort. Aj kvôli nim sa rúbu lesy, aj kvôli káve, čokoláde, cigaretám a lacným tričkám sa v rozvojových krajinách nepestuje radšej jedlo. Pri spracovaní niektorých zo spomínaných „pôžitkotvorných“ plodín unikajú do ovzdušia emisie CO2. Keď hovoríme o emisiách v súvislosti s jedlom, spomeňme napríklad pestovanie ryže. Približne 140 miliónov hektárov zavlažených ryžových polí predstavuje ideálne prostredie pre baktérie produkujúce metán. Ročne ho do ovzdušia „vypustia“ v objeme 50-100 miliónov ton.

Ak je niekde nedostatok jedla, inde ho  je, naopak, prebytok. Vo vyspelých západných ekonomikách je ho dokonca toľko, že len vo Veľkej Británii sa ročne vyhodí 4,2 miliónov ton. Podľa vládnych údajov to predstavuje šesť porcií jedla v priemernej rodine týždenne, väčšinou len preto, že je po dátume spotreby na obale. Globálne vyhodíme podľa údajov FAO, organizácie OSN, skoro tretinu jedla a nápojov. Priamo úmerne s tým „idú do luftu“ milióny hektárov pôdy, kubíky vody a vyplytvaná energia. Viete, že hospodárske zvieratá skonzumujú nepomerne viac obilnín než človek? Oproti množstvu obilia, skonzumovaného človekom a zvieratami, je objem obilnín pre biopalivá len nepatrným zlomkom. A to ešte z produkcie etanolu vzíde ako vedľajší produkt krmivo – jedlo pre dobytok.

Svetové ceny potravín oveľa viac ovplyvňujú klimatické zmeny, uvádza posledná štúdia Postupimského inštitútu pre výskum vplyvov zmeny klímy. Nečakané sucho v Austrálii alebo záplavy inde vo svete – a ceny obilia letia hore. Takisto vojnové konflikty. Hrozba vojenského konfliktu na Ukrajine vyhnala ceny obilia na maximum za posledný rok a pol. Svetová banka zistila už dávnejšie, že za vysokými cenami potravín sú špekulácie na burze komodít.

Nič zo spomínaných plodín, potravín, procesov výroby a účelu neprispieva k znižovaniu emisií CO2 v ovzduší. Biopalivá sú zatiaľ jediným reálnym spôsobom znižovania emisií v doprave.

Pri obzeraní sa po vinníkovi celosvetových problémov by občas nezaškodilo pozrieť sa do zrkadla a možno aj zaňho. Za poplašnými správami o palive namiesto chleba sú neraz globálne korporácie typu Nestlé, ktoré na výrobu sladkostí či iných „zdravých potravín“ využívajú pôdu v tých istých rozvojových krajinách. S tým rozdielom, že šéf Nestlé zároveň sedí v predstavenstve veľkej ropnej spoločnosti. 

Biopalivá patria k užitočnému hľadaniu možností, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu klímy. Nik netvrdí, že biopalivá prvej generácie, vyrábané z poľnohospodárskych surovín, tu budú navždy. Vývoj sa nedá zastaviť, dôležité je, že ide po správnej ceste.

Autor je predseda predstavenstva Združenia pre výrobu a využitie biopalív.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA