Odkazy domov

Rozpočet Únie na rok 2011 sa neplánovane, najmä vďaka britskému premiérovi Davidovi Cameronovi, dostal na agendu summitu lídrov EÚ, ktorí sa stretli koncom minulého týždňa v Bruseli. Hoci šlo o začiatok bitky o novú finančnú perspektívu po roku 2013, bol to skôr len odkaz domov, ako konštruktívny príspevok do diskusie.

Začalo to bilaterálnym kompromisom Francúzov a Nemcov o reforme hospodárskeho riadenia v Európe. Nemecká kancelárka Angela Merkelová ustúpila od automatických sankcií za rozpočtové prešľapy výmenou za to, že francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bude súhlasiť so zmenou Lisabonskej zmluvy, ktorú si vyžaduje plánovaný stály mechanizmus na riešenie kríz v budúcnosti a prípadné dočasné pozastavovanie hlasovacích práv.

Vytvorenie stáleho mechanizmu podporili na summite aj lídri. Odoberanie hlasovacích práv už menej, aj keď úplne ho zo stola nezmietli.

Francúzsko-nemecký "diktát" však veľmi rýchlo prilákal ďalšie „krajiny“, ktoré tiež chceli presadiť niečo svoje výmenou za niečo iné. Aj zohľadňovanie dôchodkových reforiem pri plnení podmienok Paktu stability a rastu je tiež len ústupkom, aby sa s niečím uspokojili najmä nové členské štáty (vrátane Slovenska), čo toto opatrenie presadzovali. Ťažko to teda možno nazvať víťazstvom.

To, čo však predviedol britský premiér David Cameron síce označujú za oficiálny začiatok bojov o novú finančnú perspektívu po roku 2013, vrátane celkovej reformy rozpočtu, avšak, nešlo o príliš konštruktívny príspevok.

Hoci rozpočet na rok 2011 nebol súčasťou agendy stretnutia hláv štátov a vlád, pre britského premiéra sa stal hlavným vyjednávacím „artiklom“. Európski poslanci na poslednej plenárnej schôdzi schválili návrh, ktorý počíta so zvýšením výdavkov o 5,9 % v porovnaní s minulým rokom. To si vyslúžilo ostrý nesúhlas viacerých členských štátov na čele práve s Veľkou Britániou, ktorá tento krok označila za nehanebnosť. Podľa Camerona by takéto zvýšenie jeho voličov stálo miliardu eur.

Britský líder teda poslancom doma pred summitom sľúbil, že presadí úplné zmrazenie rastu výdavkov na budúci rok. Ochotne sa stal oporou francúzsko-nemeckého tandemu za čo od Berlína a Paríža získal podporu v brojení proti postoju Parlamentu a Komisie k budúcoročnému rozpočtu.

Cameron sa však zároveň zrejme spolieha na to, že jeho voliči veria, že niečo závažné dokáže, pretože si neuvedomujú, že ročný rozpočet sa odvíja z viacročného finančného rámca vyjednaného pred rokom 2007 a mnohé výdavky sú vyčlenené na financovanie programov, ktoré bežia viac rokov. Okrem toho rozpočet Únie sa od národného rozpočtu líši tým, že nesmie mať deficit, čo znamená, že nie je dôvod šetriť. A v čase, keď vlády musia krotiť výdavky, sa stáva významným investičným nástrojom.

Veľmi duchaplne na postoj Britov reagoval šéf socialistov v EP Martin Schultz, ktorý poukázal na to, že Spojené kráľovstvo má obrovskú dieru vo financiách a musí škrtať. Okrem toho brnkol aj na citlivú strunu. „Ak je Cameron pripravený vzdať sa britského rabatu, tak určite vieme diskutovať o znížení rozpočtu.“

Lídri v záveroch summitu nakoniec naznačili, že súčasný či budúci rozpočet Únie by mal byť čo najskromnejší. „Hlavy štátov a vlád zdôrazňujú, že v čase, kedy sa v Európskej únii posilňuje fiškálna disciplína je dôležité, aby európsky rozpočet a budúci viacročný finančný rámec odrážali konsolidačné úsilia členských štátov.“

Na stranu zoškrtania budúcoročných výdavkov sa nakoniec priklonilo 13 krajín, čo je s prehľadom potrebná blokujúca menšina, ktorá nedovolí zvýšenie o viac ako 2,9 %, čo od začiatku žiadajú členské štáty.

Okrem toho Cameron svojim poslancom nakoniec nedal ani tak veľmi plané sľuby. Ak sa Zmierovaciemu výboru za tri týždne nepodarí medzi Radou a Parlamentom vyjednať dohodu, nastane bezprecedentné rozpočtové provizórium, čiže sa bude kopírovať hospodárenie minulého roka, čo v podstate znamená zmrazený rast výdavkov.

Cameron tak poslal domov odkaz, že zo summitu odišiel domov ako víťaz, hoci ničím konštruktívnym do diskusie neprispel. Spoľahol sa len na nevedomosť ľudí a zároveň využil atmosféru ústupkov a kompromisov.

Hoci sa zaradenie budúcoročného rozpočtu na agendu summitu o reforme hospodárskeho riadenia, kde sa skloňovali najmä sankcie, otváranie Lisabonskej zmluvy a oficiálne priznanie, že krízu stále možno očakávať a preto treba vytvoriť stály protikrízový mechanizmus zdá trošku mimo, nie je to celkom tak. Súčasný systém platný do roku 2013 je totiž krytý rozpočtom Únie a vyprší vtedy, kedy skončí aj súčasný finančný rámec.

Znamená to teda, že boje pri vyjednávaniach o rozpočte nebudú len o rabaty, pozíciu čistých prijímateľov a prispievateľov alebo o to kto z koho. Ale aj o najvýhodnejšiu pozíciu pokiaľ ide o krytie protikrízového mechanizmu. Ak by sa totiž naplnili najhoršie scenáre, čo nevylučujú ani samotní lídri vzhľadom na snahu o vytvorenie „poistky“ pre prípad podobnej núdze ako v gréckom prípade, ťažko sa bude v budúcnosti voličom vysvetľovať, že prostredníctvom príspevku do rozpočtu EÚ vlastne niekto „priamo“ pomáha nezodpovedným štátom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA