Pán a pani Kto?

Herman Van Rompuy a Catherine Ashtonová čelia od svojho zvolenia neustálej kritike. Bezvýrazní, neznámi, málo pohľadný pán a pani "Kto?" nikdy nie sú tam, kde majú byť a nerobia poriadne, čo by mali. A to i napriek tomu, že Lisabonská zmluva ich právomoci jasne nestanovuje a k formovaniu ich úradu prichádza takpovediac „za pochodu“. Ale i tak už mnoho ľudí vie, ako by „to“ malo vyzerať.

Minulý týždeň uplynulo sto dní od ich vymenovania. Van Rompuy si pri tejto príležitosti vyslúžil urážky od britského poslanca, ktorý jeho charizmu prirovnal k „vlhkej handre“. Ashtonová zasa vyvolala nevôľu svojou neúčasťou na neformálnom stretnutí ministrov obrany na Mallorce, keď dala prednosť návšteve v Moskve a inaugurácii ukrajinského prezidenta. Napriek tomu, že summit nič nové nepriniesol a potvrdil zvyk členov Európskej únie stretávať sa len, aby sa stretli, podľa viacerých politikov tam jej účasť viditeľne chýbala. Holandský minister obrany Jack de Vries urazene zhodnotil, že Javier Solana (jej „predchodca“) si vo svojom diári vždy našiel na podobné ministerské stretnutie čas. Vychádzal však zo záveru, že ich posty sú totožné. Nie sú – Ashtonová nie je ďalší Solana, a začína sa to prejavovať. De Vries a iní túto skutočnosť spomínajú v negatívnom kontexte. To, či to skutočne je negatívum, sa však ešte len ukáže.

Napriek neustálym ponosom, často najmä zo strany Francúzov, by barónka Ashtonová ani Van Rompuy nemuseli byť až takými bezvýznamnými postavami európskej politiky. Ich doterajšie výroky a kroky naznačujú, že si svoju agendu predstavujú ako niečo viac než len snahu o uspokojovanie predstáv určitých štátov a politikov.

Keď v januári Haiti zasiahlo ničivé zemetrasenie, Ashtonová si napriek účasti niekoľkých predstaviteľov Únie na ostrove vyslúžila veľkú kritiku za to, že sa tam neukázala a nepostarala sa tak, aby na Haiti „viala vlajka“ EÚ. Ashtonová na to povedala: „Nemala by som tam čím prispieť, len by som zaberala potrebné miesto v čase keď tam nemôžu pristávať lietadla kvôli stavu, v akom sa nachádza letisko. Nie som doktor ani hasič. Mojou úlohou je zabezpečiť spoluprácu na úrovni EÚ – OSN.“ Možno ide z hľadiska politiky o nesprávne riešenie, no odmietnuť možnosť prezentovať sa v médiách a aspoň mierne si napraviť renomé je pomerne silný krok.

Niektoré členské štáty sa domnievajú, že Ashtonová a Van Rompuy si neplnia svoje povinnosti. A keďže kritika sa týka, najmä v prípade Ashtonovej, jej neúčasti na rôznych konferenciách a summitoch, je možné dedukovať, že práve takto jej pozíciu mnohí vnímajú – Vysoký predstaviteľ pre zahraničné vzťahy má byť najmä rečníkom a promotérom Únie. Bezvýznamní, nevýrazní? Podľa niektorých názorov bola práve ich nevýraznosť jedným z dôvodov, prečo uspeli. Teraz sú z rovnakého dôvodu predmetom kritiky. Bolo by zaujímavé, keby sa ukázalo, že Ashtonová a Van Rompuy až tak nevýrazní nie sú. Podľa ich doterajších prejavov a vyjadrení, ak si niekto dá tú námahu a prečíta si ich, to až také nereálne nie je.

Pravdou ostáva, že lídri niektorých krajín jednoducho nie sú pripravení na to, aby ich bolo menej vidieť a pravdepodobne by proti nárastu prestíže Ashtonovej a Van Rompuya protestovali. Iróniou je, že sú to rovnaké krajiny, ktorých príslušníci najhlasnejšie kričia o ich neschopnosti.

Európa v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým potrebuje jednotu. Pre Spojené štáty začíname byť partnerom, na ktorého sa nemožno spoľahnúť a Leviatanom, ktorý politickými hádkami a prílišnou byrokraciou požiera sám seba.

Je preto načase si uvedomiť, „že žiadna európska krajina nie je schopná sama o sebe určiť politickú agendu celému svetu alebo hrať kľúčovú úlohu.“

Mimochodom, tieto slová predniesol Van Rompuy na univerzite v Brugách. Za svoju účasť tam si vyslúžil kritiku. Opäť raz nebol, kde mal byť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA