Päť dôvodov, prečo treba zamietnuť nový zákon o odpadoch

Existuje niekoľko vážnych dôvodov, prečo by poslanci mali odmietnuť schváliť návrh nového zákona o odpadoch na najbližšej schôdzi národnej rady.

1.) Výdavky priemyslu a obchodu vzrastú

Ministerstvo nevie, aké náklady spôsobia nové regulácie pre výrobcov a dovozcov, čo otvorene priznáva v doložke vplyvov:

"Dopad na rozpočet verejnej správy (samospráva), ako aj na podnikateľskú sféru je ťažko vyčísliteľný, nakoľko v SR neexistujú relevantné a verifikovateľné informácie v oblasti odpadového hospodárstva."

"Nakoľko nie sú známe presné čísla, ktoré samosprávy vynakladajú na triedený zber  predpokladáme, že náklady na triedený zber (sklo, plasty, papier a kovy) dosahujú cca 33 % z celkových poplatkov (za komunálny odpad – pozn. aut.), čopredstavuje hodnotu 31,5 mil. €."

Dá sa očakávať, že náklady pre priemysel a obchod vzrastú, pretože budú musieť prevziať väčšiu finančnú zodpovednosť za väčšiu časť triedeného zberu zo všetkých obcí. MŽP operuje s číslom 31,5 milióna eur, ktoré však nemá podložené nijakým argumentom, či štúdiou, ktorú si mohlo dať predtým vypracovať. O túto sumu naviac by mali po novom platiť firmy, najmä priemysel a obchod. V súčasnosti firmy prispievajú na plnenie limitov zhodnotenia a recyklácie obalov v sume do 10 miliónov eur ročne, ak to počítame cez čisté tržby oprávnených organizácií. To znamená, že firmy sa musia pripraviť najmenej na štvornásobné zdraženie služieb, no reálne to môže byť oveľa viac – najmä vtedy, ak „vďaka“ druhému bodu zostane na trhu iba jedna spoločnosť.

A či sa to prejaví na znížení poplatkov za komunálny odpad? Nájdite jedno obecné zastupiteľstvo, ktoré by schválilo zníženie poplatkov, na ktorých výšku si už obyvatelia zvykli. V konečnom dôsledku za „reformu“ zaplatí viac iba spotrebiteľ v cene výrobku.

2.) Ministerstvo navrhlo likvidačné podmienky autorizácie súťažiacich na trhu

Na Slovensku pôsobí v súčasnosti trinásť firiem – tzv. oprávnených organizácií – ktoré zabezpečujú pre tisícky obchodných a priemyselných firiem na Slovensku, aby sa určitý zákonom stanovený podiel odpadov z obalov, z objemu obalov, ktoré uviedli na trh, zozbieral, zhodnotil a recykloval. Podobný systém existuje aj pre elektroopady. V ňom pre stovky výrobcov a dovozcov zabezpečuje servis osemnásť firiem, tzv. kolektívnych organizácií.

Pre založenie oprávnenej organizácie alebo kolektívneho systému doteraz stačilo, aby firma podala žiadosť o zápis do registra a splnila formálne povinnosti, pričom jediným zásadnejším obmedzením, ktoré však veľmi neobmedzovalo súťaž, pretože sa dalo ľahko splniť, bolo to, že oprávnenú organizáciu nemohol založiť ktokoľvek, ale iba tzv. povinná osoba, teda niektorá zo spomínaných tisícok obchodných a priemyselných firiem na Slovensku. Navyše si tie povinnosti mohla povinná osoba plniť i sama.

Podľa nového návrhu ministerstva, oprávnenú organizáciu (po novom organizáciu zodpovednosti výrobcu – OZV) si nesmie založiť mnoho účastníkov trhu s odpadmi, napríklad ani ten, kto má vlastný spracovateľský závod a chce sám súťažiť o zákazníka.

Ďalej musí mať OZV pri autorizácii uzavreté zmluvy o budúcej zmluve s obcami. Tie zatiaľ nemá uzavreté nik, ale v súčasnosti platné zmluvy s obcami má uzatvorené iba jedna oprávnená organizácia, pričom ostatné oprávnené organizácie vykonávajú svoje služby prostredníctvom zmlúv so zberovými spoločnosťami. Obce však nemusia v súčasnosti platné zmluvy s týmito organizáciami vypovedať. Sú k tomu len oprávnené (§ 135 návrhu zákona). Toto jednoznačne zvýhodňuje jedného súťažiaceho na trhu, čo Európska komisia namietala v pripomienkovom konaní. Ministerstvo pripomienku neakceptovalo.

Aby toho nebolo dosť, tak OZV musí pri autorizácii preukázať (§ 28, odst. 5e), že „zmluvné zabezpečenie zodpovedá objemu zberu, ktorý zaručuje splnenie vyhradených povinností“. To je niečo podobné, ako keby pekár mohol piecť chlieb iba vtedy, ak ministerstvu preukáže, že má zazmluvnený dostatok múky, či dokonca iba presne ten objem múky, ktorý potrebuje. Vtip? Nie. Plánované hospodárstvo v praxi, prakticky nevykonateľné.

Aby toho nebolo dosť, tak OZV musí preukázať „údaje o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu“. Čo tým chcel autor povedať? Údaje o územnom pokrytí klientov? Predstavte si, že chcete podnikať, ale ministerstvo si nepraje, aby ste podnikali. Vyzerá to presne takto.

3. Preregulovaný trh nebude fungovať

Ďalších dvadsať povinností, ktoré musí plniť OZV, vyplýva z odst. 4, § 28.

Bod „r)“ napríklad znamená, že ak OZV vyzbiera viac odpadu, než potrebuje pre svojich klientov, môže „svoj“ objem poskytnúť konkurencii. Možno by jej to ušetrilo náklady, ale prečo by to robila, ak neodovzdaním množstva môže konkurenciu zlikvidovať, tým, že tá potom nesplní podmienky autorizácie?

4. Obce sa nákladov na triedený zber úplne nezbavia

Najmä u malých obcí hrozí, že žiadna OZV s nimi nebude chcieť uzavrieť zmluvu, pretože financovať zber malého objemu vytriedených zložiek z ťažšie dostupnej obce je veľmi nákladné. Vtedy má nastúpiť koordinačné centrum, ktoré dotyčnú obec pridelí jednej OZV losovaním (§ 31 odst. 12). OZV môže takejto obci navrhnúť, ako má zmeniť triedený zber v obci. Ak to však obec neprijme, potom OZV uhradí zberovej spoločnosti iba tzv. obvyklé náklady (§ 59 odst. 8). Zvyšok musí zberovej spoločnosti uhradiť obec z poplatku za komunálny odpad (§ 81 odst. 10). Obec tak naďalej bude platiť aj za triedený zber.

A ako sa vypočítajú tie obvyklé náklady? Ministerstvo pochopiteľne nevie, pretože je to technicky nemožné. Má to určiť vykonávacia vyhláška. V nej MŽP navrhuje nasledovný postup: „Výška obvyklých nákladov sa vypočíta osobitne pre každý región.“ Bodka. Obvyklé náklady sa vypočítajú tak, že sa vypočítajú.

5. Ministerstvo neakceptovalo jednu výhradu Európskej komisie, o obsahu druhej klame

Ministerstvo neakceptovalo pripomienku Európskej komisie k zmluvám OZV výhradne s obcami, ktorá upozorňuje, že tým vznikne negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu. O ďalšej pripomienke Komisie, k pravidlu „jedna obec – jedna zmluva", ktorá je v liste od Komisie podrobne opísaná, ministerstvo tvrdí, že v tom liste nie je a pripomienka neexistuje. Odvoláva sa na to, že list je v režime need-to-hnow, teda je určený len tým, ktorí potrebujú vedieť. Sám minister životného prostredia Peter Žiga o výhradách Komisie nehovorí pravdu.

V návrhu zákona o odpadoch, ktorý má takmer 270 strán, je mnoho ďalších nášľapných mín. Návrh zásadne mení podmienky podnikania pre zberové spoločnosti, ktorým odoberie motiváciu obchodovať s vytriedenými zložkami odpadu a druhotnými surovinami. Pre veľké a fungujúce zberové spoločnosti je to signál, aby slovenský trh opustili. Spracovatelia odpadu nebudú môcť súťažiť sami u pôvodcov odpadu, ale len u OZV. Obec môže so zberovou spoločnosťou uzavrieť zmluvu iba na päť rokov, čo môže zabrániť väčším investíciám.

Zákon o odpadoch nebolo potrebné celý meniť a tak sa nedá ubrániť pocitu, že ministerstvo sleduje cieľ zlikvidovať trh, ktorý už desať rokov celkom dobre funguje.

Autor je analytikom Konzervatívneho Inštitútu M.R. Štefánika pre oblasť pôdo-
hospodárstva, lesného hospodárstva a environmentálnej politiky

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA