Perspektíva z Maďarska

Medzi troma hlavnými cieľmi maďarskej zahraničnej politiky Európa vždy bola a vždy bude rozhodujúci faktor.

Medzi troma hlavnými cieľmi maďarskej zahraničnej politiky (euroatlantická integrácia, dobré susedské vzťahy a podpora Maďarov žijúcich za hranicami) Európa vždy bola a vždy bude rozhodujúci faktor. Po úspešnom maďarskom predsedníctve v roku 2011 vláda zverejnila dokument pod názvom “Maďarská zahraničná politika po maďarskom predsedníctve v Rade Európskej únie” (HFP), v ktorej načrtla svoju strategickú víziu o Európe.

Počas dlhovej krízy si EÚ vytvorila novú formu hospodárskej správy. Všeobecne sa predpokladá, že rozhodnutia o budúcnosti integrácie sa posunú do rúk členov eurozóny. Čoraz bližšia únia je témou, ktorá práve leží na stole s vyhliadkou na ďalšiu politickú a dokonca i na diferencovanú integráciu. Maďarsko nie je v súčasnosti členom eurozóny a preto potrebuje dôkladne zastupovať svoje záujmy v meniacich sa inštitúciách EÚ aj eurozóny.  

Maďarsko sa zaviazalo prijať euro vo vhodnom čase. Z procedúry nadmerného deficitu Maďarsko vystúpilo v júni 2013, deficit rozpočtu je pod 3 % už po tretí rok za sebou, miera inflácie bola v septembri pod 1 % a očakáva sa, že verejný dlh v budúcnosti klesne (pomer dlhu k HDP by mohol klesnúť pod 79 % už do decembra). Hoci by v nasledujúcich rokoch bolo možné splniť maastrichtské kritériá, premiér Orbán sa v máji vyjadril, že “môžeme uvažovať o snahe Maďarska vstúpiť do eurozóny vtedy, keď miera maďarského HDP na hlavu dosiahne 90 % krajín eurozóny, čo je v najbližšej dekáde nepravdepodobné (Orbán 2013).

Medzi opatreniami, ktoré EÚ prijala v uplynulých mesiacoch vedie prím Banková únia. To ako sa plánovali a formovali prvé kroky Bankovej únie poskytuje dobrý príklad, ako sa dajú zladiť nadnárodné a národné záujmy členov a nečlenov eurozóny. Hoci sa Maďarsko pridá k jednotnému mechanizmu dohľadu a k rezolučnému mechanizmu ako plný člen až po tom, keď zavedie euro, konečný výsledok diskusií z decembra minulého roku ponúkol krajine šancu fungovať v tomto rámci. Jednotný mechanizmus dohľadu je aj dobrým návodom, ako sa dajú robiť budúce veľké rozhodnutia medzi členskými štátmi s veľmi odlišným geografickým a ekonomickým pozadím.

Banková únia v sebe zahŕňa niektoré podmienky, ktoré sa týkajú nastavenia nového rámca:  

  • opatrenia, ktoré vytvárajú Bankovú úniu by nemali obchádzať súčasný inštitucionálny a právny rámec EÚ.  
  • krajiny mimo eurozóny by nemali byť novými opatreniami poškodené, najmä pokiaľ ide o ich konkurencieschopnosť.
  • Banková únia by nemala ohrozovať integritu jednotného trhu
  • krajiny mimo eurozóny by mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, či sa chcú k jednotlivým opatreniam pripojiť alebo nie.
  • opatrenia by mali odrážať rovnováhu práv a povinností členských štátoch, nemalo by sa využívať druhotriedne členstvo.
  • ak by sa členské štáty eurozóny rozhodli zaviesť špeciálne finančné opatrenia ochranného charakteru v rámci HMÚ, potom by sa tento rámec mal uplatňovať aj na členské štáty mimo eurozóny

Jedna z obáv v súvislosti s transformáciou EÚ bola, že sa zväčšia rozdiely a narušia výdobytky jednotného trhu. Je v záujme všetkých členských štátov, aby sa žiadne opatrenia nezaviedli bez poriadneho otestovania ich dopadu na jednotný trh.

Pokiaľ ide  inštitucionálnu reformu, pozícia maďarskej vlady je, že Maďarsko podporuje komunitárnu metódu, ktorá by mala mať prednosť pred medzivládnym rozhodovaním. “Krízové situácie by mohli viesť k dočasnému posilneniu intergovenrmentalizmu, čo sa dá akceptovať len vtedy, ak je možný návrat k rozhodovaniu podľa Zmluvy v krátkom čase”  (HFP 2011:28).

Zároveň je potrebné poznamenať, že zmeny v jadre rámca integrácie sú akceptovateľné len za určitej podmienky: “Maďarsko však sleduje politiku rovnováhy a nesúhlasí, aby boli národné kompetencie nenápadne preklopené medzi kompetencie na európskej úrovni”. “Je tu stále viac a viac nových návrhov, ktoré by mohli narušiť rovnováhu medzi národnými a európskymi kompetenciami a to je neakceptovateľné” (Orbán 2013). “Maďarská európska politika musí posilniť snahu zameranú na krízu vedenia a obnovenie moci demokraticky zvolených vlád” (HFP 2011:27)  

Je príliš skoro, aby sme hodnotili kontúry medzinárodných reforiem, ale všeobecne sa predpokladá, že sa udeje prostredníctvom eurozóny. Počas prechodného obdobia budú zavedené niektoré inštitucionálne a právne opatrenia len pre štáty s eurom, no aj tak sa musíme vyhnúť viacrýchlostnej Európe. Iné návrhy, ktoré nedávno definovali titulky novín (ako návrhy na zvedenie eurobondov alebo samostatný rozpočet pre eurozónu) nie sú v súčasnosti pre tvorcov maďarskej stratégie témou dňa. Samozrejme, spoločná zodpovednosť by bola vítaná, to je ale možné dosiahnuť len po dokončení hospodárskej únie.

Tieto dlhodobé opatrenia by mohli získať podporu Maďarska ak by nepoškodzovali záujmy krajiny ako outsidera eurozóny.

(Krátené)

Referencie: 

  • HFP (2011): Maďarská zahraničná politika po maďarskom predsedníctve v Rade Európskej únie
  • Orbán (2013) Výročné stretnutie premiéra Viktora Orbána s veľvyslancami v Budapešti v júli 2013

O autorovi:

Zoltán Gálik je senior výskumným pracovníkom v Maďarskom inštitúte pre medzinárodné otázky v Budapešti. Medzi jeho hlavné oblasti expertízy patrí vývoj európskej integrácie, spoločná obranná a bezpečnostná politika EÚ a vzťahy medzi EÚ a Veľkou Britániou.

Komentár je súčasťou projektu "The Future of the EU: Perspectives from the Visegrad Group" realizovaného EuroPolicy, o.z. a Heinrich Böll Stiftung s podporou komunitárneho programu "Európa pre občanov". Zoltán Gálik bude jedným z expertov na odbornom seminári organizovanom 18. novembra v Bratislave.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA