Piatky trinásteho

Piatok trinásteho – príhodný dátum na to, aby prvá z ratingových agentúr vzala dvom krajinám eurozóny posvätné „trojité A“. O objektivite môžeme pochybovať, načasovanie nás môže hnevať. Lenže hnev, hocako spravodlivý, je zlým radcom. Treba sa zamyslieť nad príčinami.

V piatok večer vzal Standard & Poor´s najvyšší rating Francúzsku a Rakúsku. Znížil tiež hodnotenie ďalších siedmych krajín eurozóny, vrátane Slovenska. Rozhodnutie agentúry nezhorší len podmienky, za akých si budú požičiavať postihnuté krajiny. Rating EFSF závisí od ratingu členov eurozóny – najmä tých s „trojitým A“. Dočasný euroval je základným nástrojom menovej únie na záchranu krajín, ktoré sa dostanú do vážnych problémov. A keďže spoločné eurobondy v akejkoľvek zmysluplnej podobe zatiaľ nemôžeme očakávať, aj to tak ostane. Zníženie hodnoty EFSF v dôsledku zníženia ratingu tak priblíži moment, keď udalosti v eurozóne naberú lavínový spád.

Tento krok vyvolal v európskych politických kruhoch predvídateľnú vlnu nevôle. Vzhľadom na „meno“, ktoré si ratingové agentúry urobili od začiatku krízy, je kritika pochopiteľná. Je dosť dôvodov pýtať sa na ich objektívnosť. Úloha, ktorú zohrávajú v globálnej ekonomike, volá po ich prísnejšej regulácii. Napriek tomu musíme vziať do úvahy, čím S&P´s zdôvodnilo masové zníženie ratingu deviatim členom eurozóny.

Eurozóna postavila boj proti kríze na posilňovaní „rozpočtovej disciplíny“ – podmieňovaním pomoci drastickými rozpočtovými škrtmi, tlakom na zavádzanie zlatých pravidiel do národnej legislatívy, sprísňovaním spoločných rozpočtových pravidiel. Podľa S&P´s je to omyl. Dôsledok nesprávnej diagnózy príčin krízy. Nespôsobuje ju rozpočtová nestriedmosť vlád, ale nedostatočná konkurencieschopnosť periférnych krajín, ako Španielsko, Taliansko či Portugalsko. Z takejto krízy sa nedá dostať šetrením. Škrty v národných rozpočtoch ju môžu zhoršiť – najmä pri neexistencii mechanizmu, ktorý by zabezpečiť rozvojové transfery z bohatších krajín menovej únie.

O potrebe riešiť štrukturálne rozdiely v eurozóne sa hovorí už dlho. Konkrétnych návrhov je na stole hneď niekoľko. Jedinou brzdou je nedostatočná politická vôľa – najmä v Nemecku, kde je „transferová únia“ stále veľkým tabu. Od nemeckej kancelárky nik nežiada politickú samovraždu. Ale pomohlo by trochu politickej odvahy. Kvôli kríze už padlo niekoľko vlád. V najhoršom prípade bude musieť byť rekonštruovaná ďalšia.

Ak sa európski lídri nezačnú zaoberať skutočnými problémami, môžeme čakať ďalšie „piatky trinásteho“. Koniec koncov, sú tu ešte minimálne dve globálne ratingové agentúry, pár členov menovej únie si najvyšší rating stále podržalo, a aj pod „AA+“ je ešte dosť priečok. Od istého bodu sa to však už eurozóny nebude týkať. Pretože nebude.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA