Pílime pod sebou konár, na ktorom sedíme…

22. máj je medzinárodný deň biodiverzity – dobrá príležitosť osláviť prírodu, ale takisto pripomenúť si, že nie sme jedinou formou života na tejto planéte.

Sme pravdepodobne presvedčení, že sme „inteligentný“ druh, ale naše kolektívne správanie, prinajmenšom pokiaľ ide o prírodu, tomu len málo nasvedčuje. Nemôžeme poprieť skutočnosť, že riskujeme zničenie našej vzácnej planéty pre budúce generácie, alebo aspoň, že im zanecháme nesmierne finančné a environmentálne dlhy a ťažkú úlohu vyriešiť problémy, ktoré sme my vyriešiť nedokázali.

Biodiverzita je druhou stranou mince pri zmene klímy. A hoci by sa zdalo, že svet sa konečne zobudil a uvedomil si hrozbu zmeny klímy, ohrozenie spojené so stratou biodiverzity zatiaľ úplne nepochopil.

Jedným z dôvodov je, že tvorcovia politiky a podniky si zatiaľ úplne neosvojili ekonomické argumenty v prospech ochrany biodiverzity.

Ďalším dôvodom je, že väčšina ľudí si myslí, že strata biodiverzity je vlastne len hrozba vyhynutia niekoľkých známych druhov, napríklad tigrov a goríl. A hoci to je súčasť problému, pri strate biodiverzity ide omnoho viac. Ide o stratu neuveriteľnú rozmanitosť foriem života, s ktorými sa delíme o našu planétu, a o dôsledky tejto straty pre nás samotných. Pretože biodiverzita nezahŕňa len živočíchy a rastliny, ale aj ekosystémy, ktoré zabezpečujú mnohé z našich základných potrieb, napríklad potravu, čerstvú vodu, suroviny, úrodnú pôdu, liečivé látky, ochranu pred extrémnym počasím a oveľa, oveľa viac. Je základom našich dobrých životných podmienok a rovnako aj hospodárskej prosperity. Pritom sa za posledné desaťročia zdá, že my ako inteligentný druh, robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ju využívali, plytvali ňou, zasahovali do nej a celkovo ničili tento mimoriadne vzácny zdroj. Tvrdiť, že ju považujeme za čosi samozrejmé a tak sa k nej aj správame, by zďaleka situáciu nevystihlo.

Táto trestuhodná bezohľadnosť priamo súvisí s rastom. V 20. storočí populácia narástla štvornásobne a hospodárska produkcia 40 násobne. Spotrebu fosílnych palív sme zvýšili 16 násobne, výlov rýb 35 násobne a využívanie vody 9 násobne. Zároveň, a nie je to náhoda, sme boli svedkami alarmujúceho celosvetového poklesu druhov a prírodných biotopov, ktorý nastáva takmer 1000 násobne rýchlejšie, ako je bežné v prírode. V samotnej EÚ hrozí vyhynutie až štvrtine živočíšnych druhov a v 88 % našich zásob rýb dochádza k nadmernému výlovu. Väčšina našich ekosystémových služieb je znehodnotená – ekosystémy už nedokážu zabezpečovať základné a životne dôležité a, žiaľ, vo veľkej miere prehliadané služby ako opeľovanie, čistú vodu a vzduch, reguláciu záplav či erózie.

Do roku 2050 svetová populácia narastie na 9 miliárd. Nie je ťažké dovtípiť sa, že sme veľmi tesne nad priepasťou nazvanou ekologická katastrofa.

Ochrana prírody je ako morálnou, tak etickou otázkou. Netreba osobitne zdôrazňovať, že musíme zachovať prírodné divy našej planéty pre ne samotné a pre budúce generácie, ale ak to nie je dostatočne presvedčivý argument, ekonomický argument by stačiť mal. Je v našom vlastnom záujme, aby sme ich zachovali a obnovili – ináč si len pod sebou pílime konár, na ktorom sedíme. A ak inteligentné investície na ochranu biodiverzity života a zdravia ekosystémov okolo nás nevykonáme teraz, budeme musieť zaplatiť vyššie účty neskôr, keď sa budeme pokúšať obnoviť všetko, čo sme stratili.

Toto nie je slepá viera v prírodu. Tieto argumenty sú podložené zdokumentovanými neotrasiteľnými ekonomickými úvahami. Štúdia „Ekonómia ekosystémov a biodiverzity“ (The Economy of Ecosystems and Biodiversity – TEEB) odhaduje, že obchodné možnosti vyplývajúce z investícií do prírody by do roku 2050 mohli mať hodnotu 2 až 6 triliónov USD, a odporúča zahrnúť faktor skutočnej ekonomickej hodnoty biodiverzity do rozhodovacích procesov a zohľadňovať ju v systémoch účtovníctva jednotlivých štátov. Štúdia obsahuje niekoľko zarážajúcich údajov. Niekoľko príkladov: celková ekonomická hodnota opeľovania hmyzom sa odhaduje na 153 miliárd USD ročne, čo predstavuje takmer 10 % svetovej poľnohospodárskej produkcie potravín pre ľudí. Ročná strata príležitostí spôsobená nadmerným výlovom rýb na celom svete sa odhaduje na 50 miliárd USD. Mesto New York ušetrilo 6,5 miliárd USD len vďaka tomu, že v rozvodí Catskills investovalo do údržby prírodného systému čistenia vody namiesto výstavby filtračného zariadenia.

Takže čo môžeme urobiť my? Ministri životného prostredia všetkých krajín sveta sa minulý rok v Nagoji dohodli na celosvetovej stratégii boja proti strate biodiverzity. Už samotná táto skutočnosť je úspech, ale skutočná úloha je teraz dôsledne tieto ciele uskutočňovať a dosiahnuť. Je to úloha, ktorá sa musí prijať v čo najväčšom meradle. Musí byť pevným bodom agendy nielen ministrov životného prostredia, ale aj ministrov zodpovedných za poľnohospodárstvo, rybolov, priemysel, dopravu, výskum, obchod… Zastavenie straty diverzity musí byť predmetom diskusií v parlamentoch, zasadacích miestnostiach i obývačkách. V EÚ sa budem usilovať vykonať svoju časť práce, aby som zaistil, že sa to na politickej úrovni stane realitou. Dúfam, že sa ku mne pridajú mnohí ďalší.

Existuje známe príslovie indiánov z kmeňa Cree: „Až keď bude vyrúbaný posledný strom, otrávená posledná rieka, chytená posledná ryba, zistíte, že peniaze sa jesť nedajú.“

Nechcel by som patriť ku generácii, ktorá potvrdí, že indiáni z kmeňa Cree sa nemýlili.

Janez Potočnik je európskym komisárom pre životné prostredie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA