Plán pre ekologickú a konkurencieschopnú budúcnosť

Európska komisia prijala plán v oblasti energetickej efektívnosti a plán realizácie, ako do roku 2050 premeniť Európu na nízkouhlíkovú spoločnosť. Niektorí sa však môžu spýtať: Prečo sa zaoberať niečím, čo nás čaká až o štyridsať rokov, keď si takmer nevieme predstaviť ani koniec najhoršej hospodárskej krízy od 30. rokov minulého storočia?

V skutočnosti však na to existujú dobré dôvody a nie všetky z nich sa týkajú nejakej vzdialenej budúcnosti. Ide aj o pracovné miesta. Ide o inovácie a konkurencieschopnosť. A ide aj o zníženie našich výdavkov na energiu. Európa napríklad v minulom roku minula na dovoz ropy o 70 miliárd USD viac ako v predchádzajúcom roku. Táto suma predstavuje takmer tretinu toho, čo všetky členské štáty EÚ minú spoločne na výskum a vývoj. Predstavte si, že Európa by v oveľa väčšej miere využívala energiu z obnoviteľných zdrojov a nemusela by zahraničným režimom vyplácať hotový majetok vždy, keď prudko stúpnu ceny ropy. A to je práve cieľom tohto balíka.

Alebo si predstavte, že značnými investíciami do sľubného výrobného odvetvia by sme mohli vytvoriť 300 000 pracovných miest v Európe. V skutočnosti je to presne to, čo sme podnikli počas uplynulých piatich rokov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. K tomu môžeme pripočítať nové pracovné miesta v odvetví výstavby, ktoré vznikli vďaka posilneným normám v oblasti energetickej hospodárnosti budov a zamestnanosti v súvislosti s rozšírením infraštruktúry na rozvod energie. Celkovo by sme do roku 2020 mohli vytvoriť 1,5 milióna dodatočných pracovných miest, pričom mnohé z nich nemožno presunúť do zahraničia, keďže zahŕňajú stavanie veterných turbín a rekonštrukciu budov či budovanie inteligentných elektrických sietí v Európe. A to je práve cieľom tohto balíka.

Prechod na ekologickejšiu spoločnosť šetrnú voči klíme si bude vyžadovať obrovské investície – rádovo ďalších 270 miliárd EUR ročne. Rovnako vysoké sumy sa nám však podarí ušetriť vďaka zamedzenému dovozu energie a nákladom na zdravotnú starostlivosť. Hlavný odkaz znie teda takto: prechod na nízkouhlíkovú spoločnosť sa neuskutoční na úkor hospodárskeho rastu. Práve naopak. Ak prijmeme správne rozhodnutia už teraz, Európa bude do roku 2050 ekologickejšou, zelenšou a bohatšou spoločnosťou ako v súčasnosti. Už v minulosti sme dokázali, že je to možné. V uplynulých dvoch desaťročiach rast našich ekonomík dosiahol približne 40 percent. V rovnakom období sa nám podarilo znížiť emisie uhlíka o 16 percent.

Vytváranie ekologickej spoločnosti šetrnej voči klíme preto neznamená koniec moderných výrobkov, mobility či utrácania v nákupných centrách a pekných áut. Ide o zachovanie a zlepšenie našej životnej úrovne, pričom treba zabrániť tomu, aby znečistenie neoslabovalo hospodársky rast a životnú úroveň. Ide o budovanie lepších domov. Ide o inteligentnejšie spôsoby výroby a o inteligentnejšie mestá, v ktorých bude čistejšie ovzdušie, menej znečistenia a hluku a menšie dopravné zápchy.  

Rok 2050 sa môže zdať nereálny a príliš vzdialený. Balík, ktorý sme predložili, však nie je ani science-fiction ani žiadna nejasná utopická vízia. Hlavy štátov a vlád EÚ stanovili do roku 2050 jasný cieľ: Je ním konkurencieschopná Európa šetrná voči klíme s množstvom emisií skleníkových plynov zníženým o 80 až 95 percent. Komisia už spolu s konkrétnymi opatreniami poskytla spoľahlivý nástroj na navigáciu, ktorý na základe pokročilej analýzy mapuje najlepšiu cestu do cieľovej stanice.

Výsledok tohto úsilia je jednoznačný: Môžeme sa dostať do našej cieľovej stanice a môžeme sa tam dostať včas. Dosiahnutie 80 % zníženia emisií v rámci EÚ najlacnejším, nákladovo najefektívnejším spôsobom má však určité zjavné politické dôsledky.

Prvý z nich by sa dal zhrnúť ako „všetko po poriadku“. V niektorých odvetviach sa technológie musia ešte ďalej vyvíjať. Napríklad v odvetví dopravy treba v súvislosti s elektrickými vozidlami viac rozvinúť obchodnú stránku a v celej Európe sa stanice na ich dobíjanie musia vybudovať ešte predtým, ako budeme môcť využívať celkový potenciál týchto technológií. Iné odvetvia môžu priniesť viac výsledkov v krátkodobom horizonte. Platí to napríklad o odvetví energetiky, ktoré dokáže podstatne znížiť svoju mieru znečistenia spojeného s emisiami oxidu uhličitého – napríklad tým, že bude viac využívať energiu z obnoviteľných zdrojov a zdokonaľovať rozvodnú sieť.

Ďalší významný dôsledok sa týka míľnikov a rýchlosti, akou budeme postupovať. Aby sme sa do cieľovej stanice dostali včas, do roku 2030 musíme byť v polovici cesty – to znamená, že v rámci EÚ musíme dovtedy dosiahnuť aspoň 40-percentné zníženie emisií. To možno vyzerá ako veľmi náročná úloha, ale v skutočnosti sme už dosiahli zníženie o 16 percent, a okrem toho by pomalší postup stál v skutočnosti viac. Možno to vysvetliť tým, že musíme postupovať tempom, pri ktorom zaistíme trvalý technologický vývoj. Ak budeme dlho otáľať, na vývoj technológií nebudú k dispozícii žiadne stimuly, a potom by sme museli znižovať emisie oveľa rýchlejšie v neskoršej fáze a s cenovo menej dostupnými technológiami.

To isté platí aj o našich míľnikoch na rok 2020. EÚ si stanovila za cieľ dosiahnuť do roku 2020 20-percentné zníženie emisií oxidu uhličitého a diskutuje aj o zvýšení tohto podielu na 30 percent, čo je zároveň naša ponuka v rámci medzinárodných rokovaní. Z analýzy vyplýva, že do roku 2020 by nákladovo efektívnym nebolo zníženie o 20 percent, ale aspoň o 25 percent. Dobrou správou je, že toto dodatočné zníženie môžeme dosiahnuť, ak splníme cieľ v oblasti energetickej efektívnosti, ktorý potvrdili európski lídri na energetickom samite vo februári – a to pomocou opatrení, ktoré ušetria peniaze nielen členským štátom a spoločnostiam, ale aj jednotlivým občanom.

Plán realizácie a plán v oblasti energetickej efektívnosti predstavujú v dlhodobom horizonte pragmatickú cestu k ekologickej a konkurencieschopnej Európe šetrnej voči klíme a poskytujú niektoré veľmi konkrétne opatrenia, ktoré nás hneď od začiatku povedú správnym smerom.

Tento integrovaný spôsob riešenia kľúčových spoločenských otázok – v rámci ktorého sú krátkodobé opatrenia, ktoré navrhujeme, prepojené so širšou dlhodobou víziou – je ďalším príkladom úsilia EÚ prinášať svojim občanom konkrétnu pridanú hodnotu. Nový model inteligentného rastu v 21. storočí založeného na efektívnom využívaní zdrojov nemožno vytvoriť zo dňa na deň a vyžaduje si našu spoluprácu. Na základe plánu realizácie do roku 2050 a plánu v oblasti energetickej efektívnosti Komisia udala smer.

Autorka je členkou Európskej komisie, zodpovedná za oblasť klímy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA