Poľsko a budúcnosť Európy

O dilemách euro-pozitívneho nečlena eurozóny píšu analytici z Poľského inštitútu pre medzinárodné otázky.

Kríza suverénneho dlhu v Európe si vyžiadala hlbšiu a rýchlejšiu spoluprácu členov eurozóny. Ak máme parafrázovať výrok poľského ministra, výsledkom je “menej Delorsa a viac De Gaulla” – čo znamená viac exkluzívneho medzivládneho prístupu a menej deliberatívneho prijímania rozhodnutí prostredníctvom Monnetovej metódy.

V roku 2008 sme boli svedkami prvej série neformálnych exkluzívnych summitov eurozóny, ktoré sa ne-členovia EÚ snažili ovplyvniť. V roku 2011 Veľká Británia zablokovala zmenu zmlúv pre celú EÚ. Rok 2012 bol rokom Fiškálneho kompaktu, medzivládnej zmluvy dohodnutej mimo rámca EÚ. Toto všetko zmenilo chápanie “diferencovanej integrácie” ako skutočne krajného riešenia.

Zároveň došlo k oslabeniu komunitárnych inštitúcií. Odstrčenie Parlamentu v rokovaniach o Fiškálnom kompakte  do úlohy pozorovateľa a vytlačenie Komisie z úlohy inštitúcie definujúcej agendu lídrami EÚ tým, že zasiahli do definovania miesta EÚ v citlivých ekonomických politikách, vyústilo v oslabenie dôvery ne-členov eurozóny v nadnárodné inštitúcie. Súčasná snaha posilniť tieto dve inštitúcie prostredníctvom európskych volieb je tiež prijímaná s rezervou. Ambícia politických rodín viesť kampaň okolo nominanta na post predsedu Európskej komisie by mohla síce znížiť demokratický deficit, ale tiež v sebe nesie riziko exponovania tejto funkcie národnému vplyvu krajín jadra.  

Toho sa aspoň obáva stredná a východná Európa. Vlády si tu zvykli viac sa spoliehať na inštitúcie EÚ, než povedzme Veľká Británia, či iní. Obavy štátov SVE prehlbuje domáca politická diskusia vo Veľkej Británii. Možné stiahnutie sa Británie z niektorých európskych politík by otvorilo otázky o právach iných zúčastňovať sa na rozhodnutiach, ktorými zatiaľ nie sú viazané. Pre Poľsko, Maďarsko aj Českú republiku, ktoré sú z právneho hľadiska povinné prijať euro, no stále sú ďaleko od plnenia konvergenčných kritérií, by to znamenalo rast prekážok na ceste k plnému členstvu.

Je pravdou, že Varšava je dnes omnoho lepšia v komunikovaní svojich záujmov v EÚ, než v tomu bolo v minulosti. Nie je to len o know-how ako nadväzovať partnerstvá. Pozoruhodný nárast HDP od roku 2007 a pro-európske nálady nad normou v SVE (78 % v porovnaní s 43 % v Českej republike) posilnili schopnosť Poľska ovplyvňovať budúcnosť Európy. V čase kedy delenie na západ a východ nahrádza nové, severo-južné, všetky tieto faktory spravili z Poľska vítaného partnera nie len pre Nemecko ale v niektorých prípadoch aj pre Francúzsko ako hlavného architekta medzivládnej EÚ. Poľsko je teda dnes uznávané ako budúci člen („pre-in“), ktorého jasný zámer prijať euro mu dáva právo formovať jeho budúcnosť.

Rastúca prominencia v európskych otázkach však so sebou nesie riziká. Titul “pre-in” napríklad v sebe obnáša nie len práva ale aj povinnosti, vrátane tlaku na definovanie časového plánu na prijatie spoločnej meny. Úzka spolupráca a krajinami jadra, Nemeckom a Francúzskom, znamená, že spájanie sa s krajinami mimo eurozóny ako je Veľká Británia  alebo štátmi strednej a východnej Európy sa stane komplikovanejším. Rýchly postup smerom k eurozóne bude výzvou aj pre pozitívny vzťah Poľska ku komunitárnej metóde. Zdá sa to pochopiteľné, no ak sa eurozóna bude opäť nútená posunúť vpred ako samostatný blok, bude mať Varšava menej záložných plánov, na ktoré sa bude môcť spoliehať.  

O autoroch:

Agata Gostyńska je senior výskumný pracovník v Poľskom inštitúte pre medzinárodné otázky.

Roderick Parkes je vedúcim európskeho programu v Poľskom inštitúte pre medzinárodné otázky.

—————-

Komentár je súčasťou projektu "The Future of the EU: Perspectives from the Visegrad Group" realizovaného EuroPolicy, o.z. a Heinrich Böll Stiftung s podporou komunitárneho programu "Európa pre občanov". Agata Gostyńska bude jedným z expertov na odbornom seminári organizovanom 18. novembra v Bratislave.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA