Pomôže cyperská kríza zjednotiť rozdelený ostrov?

Napriek tomu, že viacerí tureckí Cyperčania boli z výsledkov referenda v roku 2004 sklamaní, sú dnes pravdepodobne vďační za to, že sa ostrov nezjednotil.

Doterajšie diskusie o cyperskej finančnej kríze sa koncentrujú na alarmujúcu situáciu, s ktorou zápasia grécki Cyperčania na južnej časti ostrova. Jedným z dôvodov, prečo sú tureckí Cyperčania z debát vynechaní, je ten, že kolaps bankového systému na obyvateľov severnej časti, kde sa platí tureckou lírou, zatiaľ dopad nemá. Kedže si to nie každý uvedomuje, spustili tureckí Cyperčania vo Veľkej Británii reklamnú kampaň, ktorá láka zahraničných turistov na dovolenku sloganom: „Nestresujte sa. Na severnom Cypre nie sú žiadne euro problémy.“ Znie to paradoxne, dokonca ironicky, ak sa na súčasný stav pozeráme vo svetle udalostí, ktoré sa odohrali necelých desať rokov dozadu.

Tureckí Cyperčania dlho snívali o členstve v EÚ, ale keď ich južní susedia v referende o zjednotení ostrova v roku 2004 Annanov plán zamietli, neostalo im nič iné iba spoza mŕtvej zóny, ktorá ostrov pretína na dve časti, pozorovať, ako grécki Cyperčania oslavujú svoj vstup do Únie bez nich. Teoreticky vstúpil ostrov ako celok, ale prakticky iba jeho južná časť. Európski diplomati počas prístupových rokovaní nepoužili  politiku "cukru a biča" dostatočne dôsledne, v dôsledku čoho sa Cyprus ako nový členský štát, ktorého hlavné mesto doteraz rozdeľujú ostnaté drôty a barely s pieskom, stal symbolom zlyhania procesu rozširovania.

Brusel plánoval tureckých Cyperčanov odmeniť za podporu, ktorú vyslovili Annanovmu plánu, napríklad aj tým, že im umožní voľný medzinárodný obchod. Dodnes sa tak ale nestalo, pretože grécki Cyperčania prijatie nariadenia v EÚ blokujú. Tureckí Cyperčania sú kvôli pretrvávajúcej medzinárodnej politickej a ekonomickej izolácii závislí z veľkej časti na finančnej podpore zo strany Turecka. Ako menu používajú tureckú líru, ich bankový systém nie je napojený na grécko-cyperské či grécke banky a izolovaná ekonomika si našla cestičky záchrany vo forme cestovného ruchu vybudovaného na kasínach a širokej ponuke univerzitného vzdelávania predovšetkým pre klientov a študentov z Turecka, t.j. jedinej krajiny, s ktorou majú priame letecké spojenie.

Napriek tomu, že viacerí tureckí Cyperčania boli z výsledkov referenda v roku 2004 sklamaní, sú dnes pravdepodobne vďační za to, že sa ostrov nezjednotil. Bankový kolaps na juhu a očakávaná hospodárska recesia môžu teoreticky prispieť k vyrovnaniu rozdielov medzi severom a nateraz ešte stále bohatším juhom. Finančná kríza, ktorej grécki Cyperčania čelia, zatiaľ veľký vplyv na vývoj pomerov na severe ostrova nemá. Napriek tomu, že ekonomiky týchto dvoch komunít nie sú veľmi prepojené, je však možno očakávať, že situácia postupne ovplyvní aj sever. Obchod, ktorý prebieha medzi komunitami podľa zásad nariadenia EÚ o zelenej línii, bol vždy relatívne obmedzený a môžeme len očakávať, že v dôsledku momentálnej krízy ešte viac klesne. Takisto je otázne, koľko tureckých Cyperčanov zamestnaných na grécko-cyperskej strane si v čase hospodárskeho úpadku dokáže udržať svoju prácu.

Grécko-cyperská vláda medzičasom prijala opatrenia, ktoré majú pomôcť naštartovať ich krachujúcu ekonomiku. Veľké nádeje vkladá predovšetkým do zásob nerastných surovín, ktoré boli pred niekoľkými rokmi v Stredozemnom mori objavené. Ťažba ropy a plynu na tomto území za súčasných podmienok by ale mohla viesť k vystupňovaniu napätia v regióne, pretože problematika vlastníctva nerastných surovín sa dotýka nielen oboch cyperských komunít, ale aj záujmov Turecka a Grécka, ktoré nemajú vyriešenú otázku teritoriálnych vôd v Stredozemnom a Egejskom mori a tiež tretích krajín ako napr. Izraelu, Sýrie, a Libanonu.

Múdro riadená ťažba nerastných surovín v okolí Cypru by mohla prispieť k ekonomickému rozvoju oboch komunít na ostrove ako i k prehĺbeniu medzinárodnej spolupráce v celom regióne. Podobným príkladom z histórie je unikátna povojnová spolupráca v oblasti kľúčových hospodárskych odvetví uhliarskeho a oceliarskeho priemyslu medzi znepriatelenými krajinami Francúzskom a Nemeckom. Predstava o takejto bi-komunitnej spolupráci na Cypre znie ako utópia aj kvôli tomu, že mierové rokovania pod záštitou OSN sa bez väčšieho úspechu naťahujú niekoľko desaťročí. Rozširujúca sa kríza by však mohla presvedčiť všetky zainteresované strany, že hoci cyperský konflikt považujú z rôznych dôvodov za pohodlný, hospodársky rast na ostrove nikdy nedosiahne svoj plný potenciál, ak ho budú pretínať ostnaté drôty, barikády a vrecia naplnené pieskom. Kľúčovým krokom v tomto smere a jedným z najúčinnejších opatrení, aké možno v rámci grécko-cyperského bankového kolapsu navrhnúť, je odstránenie mŕtvej zóny.

Autorka pôsobí ako projektová manažérka v Global Political Trends Center so sídlom na Istanbul Kültür University v Turecku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA