Posledný kotrmelec

Berlusconiho schopnosť prežiť bola povestná. Snaha potopiť vládu premiéra Letta, očividne z čisto osobných dôvodov, však bola asi jedným z jeho posledných kúskov.

Silvio Berlusconi vyzeral byť politicky nesmrteľný. Sexuálne škandály, drogy, obvinenia z korupcie, zneužívanie moci a mediálneho impéria, útoky a pohŕdanie zo zahraničia, mizerné výsledky vlády… zdalo sa, že lásku „jeho voliča“ nič nezakalí. V roku 2006 písal The Economist „Basta Berlusconi!“. Voľby vyhrala opozícia vedená Romano Prodim – a o pár rokov bol Silvio späť v kresle. V 2011 mu európski kolegovia dôrazne pripomínali, čo všetko sľúbil výmenou za to, že ECB nenechá Taliansko padnúť. „Demokratický puč“, po ktorom Berlusconiho vládu nahradil úradnícky kabinet Maria Montiho, oslavovali v eurozóne ako moment záchrany krajiny, ktorej krach si menová únia nemôže dovoliť. O rok a niečo bol Silvio opäť na koni. Premiérske kreslo mu tesne ušlo, no bez jeho podpory by Lettova vláda neprežila.

Zdá sa však, že aj geniálnemu politickému manipulátorovi došli vysoké karty. Keď cez víkend vyhlásil, že sťahuje ministrov z vlády, a požaduje predčasné voľby, hral vabank. Na tento riskantný krok mal hneď niekoľko vyslovene osobných dôvodov. V prvom rade, reálne hrozí, že ho horná snemovňa talianskeho parlamentu vylúči zo svojich radov, a bude musieť nastúpiť ročný trest odňatia slobody. Čo je ešte bolestivejšie, päť rokov sa nebude môcť uchádzať o verejnú funkciu. Pri jeho veku to znamená prakticky doživotný zákaz. Akonáhle sa ocitne mimo politiky, spojenci sa začnú vytrácať, a k ročnému trestu môžu pribudnúť ďalšie.

Hoci je Berlusconi multimiliardár s mediálnym impériom, v tejto hre bol kľúčový vplyv vo vlastnej strane, PDL. Jej poslancami mohol vydierať vládu, a pokúsiť sa zobchodovať vlastnú beztrestnosť. PDL však strácala ochotu byť pešiakom v hrách svojho šéfa. Keď Berlusconi začal s resuscitáciou pôvodnej strany, Forza Italia, ďalšie osobnosti PDL to pochopili (správne) nie ako „rebranding“, ale predovšetkým ako snahu o opätovnú koncentráciu moci.

A tak Silvio prehral. Kľúčoví stranícky spojenci vyhlásili, že podporia Lettovu vládu, tak musel kapitulovať. Lettov kabinet otvorene podporil, a ten hlasovanie o dôvere pohodlne prežil. Krásny politický kotrmelec. Hoci nesmrteľného Silvia nehodno podceňovať, asi jeden z posledných.

Predčasne by som však netlieskal. Za touto tragikomédiou padá opona, seriál "kríza menovej únie" však pokračuje. Rýchle a šťastné konce sú v ňom v nedohľadne. 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA