Potichu zabudnúť na sľuby

Fantastická štvorka (čo nie je alúzia na ich silu, ale rôznorodosť) prijala základné tézy vládneho programu. Hoci od slov k činom býva v politike dlhá a kľukatá cesta, predpokladajme, že vypovedajú o tom, ako sa bude Slovensko najbližších pár rokov správať v EÚ.

Na jeseň by sa mali znovu rozbehnúť diskusie o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Zdá sa, že slovenská vláda vystúpi s radikálnym postojom – plošné zrušenie všetkých poľnohospodárskych dotácií. Túto požiadavku priniesla pred voľbami SaS. Je možné, že ostatné vládne strany s ňou súhlasili (aj) vďaka jej nepresaditeľnosti na úrovni EÚ. Súčasne však radikálnosť tohto postoja oslabuje dovetok: pokiaľ únia dotácie nezruší, chceme rovnaké peniaze ako "rozmaznaní Francúzi".

Odmietanie "harmonizácie daní v EÚ" je stabilným zaklínadlom slovenských vlád, bez ohľadu na údajnú ideologickú inklináciu. Hlási sa k nemu aj Radičovej kabinet. Aj v tomto prípade by sa autorstvo mohlo pripísať SaS, ktorá jediná vo volebnom programe otvorene hovorila o vetovaní podobných iniciatív, ostatných členov pravicovej koalície však asi nemusela dlho prehovárať. V každom prípade bude zaujímavé sledovať, ako sa vláda prezentujúca takýto postoj vyrovná s diskusiou o celoeurópskom poplatku (resp. dani) pre banky, zavádzaní zelených daní, vytváraní pravidiel spoločného hospodárskeho riadenia pre krajiny eurozóny či faktom, že európska diskusia o "daňovej harmonizácii" úzko súvisí so snahou o dotvorenie spoločného európskeho trhu.

Záhadne pôsobí vyhlásenie, že slovenská vláda preberie z európskej legislatívy, ktorá bude zaťažujúca a obmedzujúca, len nevyhnutné minimum. Ide o takmer presnú citáciu z jedného z "nápadov" SaS, hoci podobné vyhlásenie možno nájsť aj v programe strany Most-Híd (kde sa mohlo dostať vďaka spojenectvu s OKS).

Otázkou je, ako chce Radičovej kabinet tento sľub realizovať. Členská krajina má povinnosť prebrať do národnej legislatívy všetky smernice únie, nariadenia EÚ sú platné na území členských krajín priamo. Jediným rozumným vysvetlením tejto tézy teda je, že budúca vláda nebude "obohacovať" preberané smernice o žiadne vlastné doplnky, pretože je to pohodlný spôsob, ako si ich nechať v parlamente schváliť. Argument "vyžaduje to od nás EÚ" máva podobnú silu, ako odvolanie sa na prírodné živly…

Kresťanským demokratom sa možno podarilo zmeniť slovenský postoj k rozširovaniu EÚ. Jeho všeobecná podpora bola nahradená taxatívnym vymedzením krajín, ktoré by sme v únii chceli vidieť. Turecko medzi nimi nie je. KDH sa dlhodobo stavia proti jeho plnému členstvu a tentoraz našli spojencov aj v SaS. Slovensko sa tak možno potichu vytráca z tábora krajín, ktoré boli ochotné Turkov v únii, keď už nie privítať, aspoň akceptovať.

Lisabonská zmluva vytvorila mechanizmus, ktorým je možné niektoré politiky únie preniesť z oblasti jednomyseľného rozhodovania Rady EÚ do rozhodovania kvalifikovanou väčšinou. Oficiálnym cieľom je spružnenie rozhodovania. Budúca slovenská vláda sa však pridá k zástancom národného veta. Podobne, ako to žiadalo KDH v programe, vo vládnych tézach sa hovorí o využívaní jednomyseľnosti v oblasti priamych daní, trestného práva, rodinnej politiky, zahraničnej politiky a obrany. Nuž, pokiaľ ide o zahraničnú politiku a obranu, je to takmer ako sľubovať, že každé ráno vyjde Slnko – aj podľa Lisabonskej zmluvy sa oblasť zahraničnej politiky a obrany spravuje na základe medzivládneho princípu, čo predpokladá jednomyseľné rozhodovanie. Jednomyseľnosť v priamych daniach má byť samozrejme poistkou proti harmonizácii.

A možnosť blokovať európske iniciatívy v trestnom práve a rodinnej politike má zas, predpokladám, chrániť naše "tradičné kresťanské hodnoty". Rovnako tak téza o dôslednom uplatňovaní princípu subsidiarity v oblastiach ako občianske právo, vzdelanie či kultúra.

Možno sa, ako to už býva, na tézy zabudne. Ak nie, pre slovenskú európsku politiku budú charakteristické dve línie, presadzované najmä SaS a KDH: (neo)liberálne ekonomické postoje (poľnohospodárstvo, dane) a sociálny konzervativizmus. Na niektoré sľuby nech sa radšej potichu zabudne…

Komentár bol uverejnený v denníku Pravda

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA