Prečo David Cameron možno prehrá svoje referendum?

Najväčším problémom Davida Camerona je, ako málo britskí občania vedia o Európskej únii. Najlepším ťahom európskych partnerov Veľkej Británie by bolo urýchliť diskusie o posilnení ekonomickej konkurencieschopnosti v nádeji, že Briti si zvolia zotrvanie v únii, píše Graham Watson.

Britský premiér nikdy Európe nerozumel. Podobne ako jeho predchodca Gordon Brown je povahou atlantista, no uvedomuje si dôležitosť členstva Británie v EÚ. Zároveň sa však pomaly tacká k dverám s označením „exit“. Jeho hazard, že pri výbere z možností „všetko alebo nič“ si jeho spoluobčania zvolia zostať v EÚ, začína byť skutočne riskantný.

Podrobný prieskum verejnej mienky agentúry Populus ukázal, že tretina voličov bude pravdepodobne hlasovať za zotrvanie v únii a tretina proti. Výsledok napokon určí 34 % voličov, ktorí sa ešte nerozhodli. Mohlo by sa zdať, že všetko je v poriadku. Podobná situácia panovala aj v čase posledného britského referenda o Európe v roku 1975. Vtedy sa rozhodovalo o zotrvaní v Európskom hospodárskom spoločenstve na základe nových podmienok, ktoré vyrokoval premiér Harold Wilson. Rozdiel spočíva v tom, že podporovatelia aj odporcovia sú dnes oveľa hlbšie presvedčení a  omnoho ťažšie je to aj s nerozhodnutými voličmi.

Stále pokračuje boj o hlas 15 % voličov, ktorých prieskumy označujú ako kategóriu „rozum verzus srdce“. Srdce ich vedie k odchodu, pretože si slová ako budúcnosť, moc a ambícia spájajú skôr s odchodom z EÚ ako so zotrvaním v nej. Rozum ich však môže presvedčiť, že je to príliš riskantné.

Druhou skupinou medzi nerozhodnutými voličmi je takzvaný „mladý apatický stred“. Predstavuje 19 % populácie, ktorá sa s Európou nijako nestotožňuje a neverí, že EÚ nejako ovplyvňuje ich životy. Pravdepodobne hlasovať nepôjdu, no nedá sa vylúčiť, že sa k urnám dostavia.

Práve týchto nerozhodnutých 34 % zrejme určí výsledok referenda. Menej ako 5 % voličov v oboch týchto skupinách politikov počúva a pro-Európanov ako som ja považujú za fanatikov. Na rozdiel od roku 1975, väčšina z nich nečíta noviny a nečerpá správy z BBC. O svete sa dozvedajú zo sociálnych sietí a televíznych správ rôznych staníc. Zatiaľ čo kampaň za vystúpenie z EÚ na nich apeluje emotívnymi argumentami, kampaň za zachovanie členstva zatiaľ iba opakuje pomerne nudné racionálne argumenty v prospech EÚ. Mala by byť viac invenčná a budovať presvedčivý emotívny naratív za zotrvanie.

Veľký posun za štyridsať rokov od posledného referenda nastal aj v tom, že tretina voličov, ktorú treba získať na svoju stranu, je oveľa menej ochotná počúvať. Preto prieskumné agentúry Konzervatívnej strane radia, že jediné, čo ich presvedčí je masívna kampaň o rizikách vystúpenia. Podobnú taktiku použili minulý rok v Škótsku pred referendom o nezávislosti od Spojeného kráľovstva. Nielen, že sa takmer obrátila proti lídrom kapane za zachovanie jednoty kráľovstva, ale jej dôsledky ukázali, že hoci referendum vyhrali, v podstate nikoho nepresvedčili.

Cameron má veľký problém s vlastnou stranou. Ak sa vráti z decembrového summitu EÚ s návrhom nových podmienok britského členstva a jeho kolegovia (možno pod vedením stále zúfalejšieho kandidáta na lídra strany, Borisa Johnsona) sa rozhodnú, že im to nestačí, referendum Cameron prehrá ešte skôr než sa vôbec začne kampaň.

Ťažko tiež uistí voličov, že rozhodnutie vystúpiť z EÚ bude konečné. Podľa nedávneho prieskumu, stále viac voličov verí, že ak referendum skončí s odpoveďou „nie“, bude nasledovať ďalšie s otázkou „Ste si istí?“. Precedensy z Írska premiérovi práve nepomáhajú.

Jeho najväčším problémom je však nedostatok vedomostí britských občanov o EÚ. Prieskumy Eurostatu ukázali, že Briti patria medzi najmenej informovaných občanov EÚ o fungovaní únie, jej kompetenciách a vzťahu medzi EÚ a národnými vládami.

Kým nezačne britská politická elita presviedčať a informovať, nebude možné dosiahnuť trvalé riešenie. Základom takejto informačnej kampane by mala byť štúdia predchádzajúcej britskej vlády s názvom „Hodnotenie rovnováhy kompetencií“. Podľa očakávania je jej záverom, že rovnováha kompetencií medzi britskou vládou a inštitúciami EÚ je férová a rozumná a funguje v prospech Veľkej Británie. Premiér musí primäť konzervatívcov k tomu, aby si ju prečítali, poučili sa z nej a strávili ju.

Kým to neurobí, bude pre neho ťažké obrábať pôdu, ktorú tri či štyri desaťročia drancovali mediálni magnáti ako Lord Rothermere, Rupert Murdoch alebo Conrad Black. Ich noviny a stanice vykresľovali EÚ ako cudziu a nekompetentnú vládu. Dokonca aj reportéri BBC sú často žalostne málo informovaní o detailoch vzťahu medzi Spojeným kráľovstvom a úniou.

Davidovi Cameronovi nepomôže ani vyrovnanie zdrojov na oboch stranách. V roku 1975 kampaň za zotrvanie v EHS predbehla vo výdavkoch protikampaň až dvanásť k jednej. Súčasné zákony však obmedzujú firmy vo financovaní volebných kampaní, čo nepochybne nepriaznivo zasiahne rozpočet kampane v prospech EÚ. Volebné zákony navyše obmedzujú maximálnu výšku výdavkov na kampaň. Kampaň za vystúpenie z EÚ bude mať dostatok financií najmä vďaka podpore od londýnskeho finančného centra City, ktoré si nepraje žiadnu reguláciu a už vôbec nie tú bruselskú.

Cameronovi nenahráva ani situácia na kontinente. Kým sa Grécko potáca na hrane, Nemecko sa trápi s udržaním Pegidy na uzde a imigranti sa hromadia v Calais, mnoho Britov bude v pokušení strčiť hlavu do piesku a tváriť sa, že svet sa ich netýka.

V tejto situácii by najlepšou reakciou kontinentu bolo, ak by európski partneri Veľkej Británie urýchlili diskusiu o posilnení ekonomickej konkurencieschopnosti. Mali by vyjadriť nádej, že Briti zahlasujú za zotrvanie v únii, ale zdôrazniť, že kontinent bude rešpektovať demokratickú voľbu britských voličov. Nóri a Švajčiari by tiež mali nahlas a jasne povedať, prečo je zotrvanie mimo EÚ zlým nápadom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA