Prosperita pre mnohých alebo chudoba pre všetkých?

Na samite v Riu si zvolíme budúcnosť, ktorú chceme.

Už o týždeň sa svetoví lídri stretnú v Brazílii pri príležitosti samitu Rio +20, aby rozhodli, aká budúcnosť je našou prioritou. Dvadsať rokov po prvom Samite Zeme je témou ekologické hospodárstvo v kontexte udržateľného rozvoja a odstránenia chudoby.

Prečo je konferencia dôležitá a prečo je ambíciou „ekologické hospodárstvo“? Ekologické hospodárstvo je také hospodárstvo, ktoré prispieva k lepším životným podmienkam ľudí a sociálnej spravodlivosti a zároveň značne znižuje environmentálne riziká a ekologické nedostatky. Rast v ekologickom hospodárstve umožňujú investície, ktoré znižujú tlak na životné prostredie a služby, ktoré nám poskytuje, a zároveň podporujú energetickú účinnosť a účinnosť zdrojov.

Slovami jedného afrického diplomata: je to naša vlastná stratégia prežitia. Ekologické hospodárstvo je prostriedkom a stratégiou na dosiahnutie udržateľného rozvoja a prosperity pre ľudstvo i planétu, súčasnosť i budúcnosť. Udržateľný rozvoj sa nedá dosiahnuť bez sociálnej spravodlivosti; tak ako sa rast nedá dosiahnuť bez náležitého spravovania našich prírodných zdrojov, od ktorých závisia naše ekonomiky. Potrebujeme udržateľný rozvoj, aby sme namiesto chudoby pre všetkých dosiahli prosperitu pre mnohých.

Od roku 1992 sme zaznamenali určitý pokrok, no očividne nie je dostatočný. Každý deň neustále hladujú milióny ľudí. Ak budeme aj naďalej využívať zdroje týmto tempom, do roku 2050 budeme na prežitie potrebovať viac ako dve planéty a ciele úsilia mnohých o lepšiu kvalitu života sa nedosiahnu.

Ak bude naše využívanie zdrojov neudržateľné, najviac budú trpieť tí najchudobnejší v našej spoločnosti, pretože ich životy a živobytie bezprostredne závisia od vody, krajiny, morí, lesov a pôdy. Vynárajú sa nové výzvy, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre udržateľný rozvoj – počnúc zmenou klímy cez zhoršujúci sa nedostatok vody až po nedostatočnú odolnosť voči prírodným katastrofám a stratu biodiverzity a ekosystému.

Máme však nástroje, vďaka ktorým môžeme týmto výzvam čeliť a premeniť ich na príležitosti. Veľa krajín sa môže predbiehať vo vývoji efektívnych technológií a systémov, ktoré im umožnia využívať ich zdroje, vrátane lesov, biodiverzity, pôdy i minerálov, a to udržateľnými spôsobmi, ktoré dokážu podporiť rast spotreby. Odhaduje sa, že 70 až 85 % príležitostí na zlepšenie produktivity zdrojov je v rozvojových krajinách. Krajiny, ktoré sa naučia využívať svoje prírodné zdroje rozumným a udržateľným spôsobom, budú v budúcnosti víťazmi. Podľa správy Medzinárodnej organizácie práce by prechod na ekologickejšie hospodárstvo v najbližších dvoch desaťročiach mohol vytvoriť 15 až 60 miliónov nových pracovných miest na celom svete a vyviesť desiatky miliónov pracovníkov z chudoby.

Preto bude Európska únia i naďalej bojovať za samit Rio 20+ s cieľom dosiahnuť cielený a ambiciózny výsledok. Chceme iniciovať niečo nezvratné; niečo, čo má skutočný vplyv na ľudské životy. Koniec koncov, je to konferencia o ľuďoch, o nás, o našej budúcnosti. Navrhli sme ciele pre kľúčové prírodné zdroje, ktoré sú základom ekologického hospodárstva: voda, oceány, pôda, ekosystémy, lesy, udržateľná energia a efektívne využívanie zdrojov vrátane odpadu. Sú nevyhnutné pre dosiahnutie udržateľného rastu a neoddeliteľne späté s problematikou potravinovej bezpečnosti, odstraňovania chudoby a sociálneho rozvoja. Tieto ciele by motivovali súkromný sektor k investíciám, podpore technologických inovácií a vytváraniu pracovných miest. Jedným z cieľov samitu v Riu je, aby všetky kótované a veľké súkromné spoločnosti zahrnuli udržateľný rozvoj do svojich výročných správ, alebo aby vysvetlili, prečo tak neurobili. Svetová banka už spustila zaujímavú iniciatívu, v rámci ktorej budú spoločnosti uplatňovať vo svojich štatistikách mechanizmy účtovania nákladov na životné prostredie. To by mohol byť začiatok novej reality, v ktorej sa počíta s prírodným kapitálom a udržateľnosť má hodnotu. Táto zmena sa však neudeje, ak sa nezapojíme všetci. Nestačí presvedčiť iba politikov, musíme zapojiť aj podniky, verejnosť a jednotlivcov.

V mnohých krajinách je situácia v súčasnosti lepšia ako pred dvadsiatimi rokmi, no najchudobnejšie obyvateľstvo na svete stále potrebuje pomoc v sprístupňovaní vzdelania, infraštruktúry a zručností. EÚ preto zostáva najväčším poskytovateľom pomoci na svete. V roku 2011 sme na rozvojovú pomoc venovali 53 miliárd EUR – viac ako polovicu celosvetovej finančnej pomoci. Práve preto zostaneme verní svojim sľubom. Napriek súčasnej finančnej kríze štáty EÚ nedávno znovu potvrdili tento záväzok, ktorý sa odrazí v dôležitej dodatočnej rozvojovej pomoci do roku 2015, vrátane projektov súvisiacich s výsledkami samitu v Riu.

Akú budúcnosť teda chceme? Tu je odpoveď 17-ročnej Brittany Trilford z Nového Zélandu, ktorá vyhrala súťaž Future We Want (Budúcnosť, ktorú chceme) a ktorá sa prihovorí lídrom v Riu: „Úprimne povedané, bola by som šťastná, keby som mala aspoň nejakú budúcnosť. Keby som ju mala zaručenú. Teraz tomu tak nie je.“ Nejde len o budúcnosť Brittany a jej generácie alebo budúcnosť ďalších generácií. Ide už aj o nás, o našu budúcnosť, ktorú riskujeme, ak nedokážeme vyriešiť problémy s konečnými zdrojmi, neudržateľným rozvojom a rozsiahlou chudobou. Nepremeškajme šancu zvoliť si takú budúcnosť, akú chceme – kým túto možnosť voľby ešte stále máme.

Janez Potočnik je komisár EÚ pre životné prostredie

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA