Reforma SPP: Od udržateľného krmiva k udržateľným potravinám

Ako to, čím kŕmime zvieratá v Európe vplýva na komunity v Južnej Amerike a ako s tým súvisí Spoločná poľnohospodárska politika EÚ.

O autoroch:

Oliver De Shutter je špeciálnym spravodajcom OSN pre právo na jedlo (2008 – 2014) a jeden z predsedov Medzinárodného panelu expertov pre udržateľné potravinové systémy (IPES – Food).

Oscar Rivas je bývalý minister životného prostredia Paraguaja.

Karin Nansen šéfuje medzinárodnej organizácii Priatelia Zeme a je zakladajúcou členkou REDES/Priatelia Zeme Uruguaj.

Debata o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (SPP) sa začala zle. Začalo to náznakmi, že sa výdavky na SPP mali znížiť, aby sa tak vykryl výpadok zdrojov po brexite. Opäť sa hovorí o veľkosti rozpočtu a nie o tom, na čo sa má použiť.

Môže sa stať, že ďalšia reforma SPP sa schváli bez toho, aby odpovedala na kritickú otázku: Ako nastaviť EÚ a globálne potravinové systémy udržateľne, aby sme dokázali čeliť klimatickej zmene, degradácii ekosystému, tlakom na živobytie farmárov a rastúcej epidémii obezity?

Pestovanie sóje v Európe a udržateľný dovoz

To je dôvod, prečo je Európska deklarácia o sóji prelomová. Nemecko-maďarská iniciatíva sa dostala na rokovací stôl začiatkom tohto mesiaca a európski ministri poľnohospodárstva budú o jej prijatí rokovať 17. – 18. júla. Obsahuje sériu krokov, ako zvýšiť európsku produkciu bielkovinových krmív (najmä sóje) a zároveň diverzifikovať poľnohospodárstvo. Deklarácia identifikuje hlavný potenciál vo zvýšení produkcie sóje v strednej a východnej Európe a zároveň žiada, aby dovoz, ktorý bude na uspokojenie európskeho dopytu stále potrebný, pochádzal z certifikovaných udržateľných systémov produkcie.

Deklarácia možno nie je dokonalá a európski ministri poľnohospodárstva ju ešte neschválili, napriek tomu vyzerá z viacerých dôvodov veľmi sľubne.

Ohrozenie zdravia aj životného prostredia

Po prvé, upriamuje našu pozornosť k problematickému rozdeleniu práce v globálnych potravinových systémoch. Európa je veľmi závislá od dovozu sóje na kŕmenie dobytka. Dopyt po sóji vyžaduje na jej pestovanie plochu vo veľkosti 90 % poľnohospodárskej pôdy Nemecka mimo Európy. Až 73 % dovozu sóje pochádza z južného cípu Južnej Ameriky, hlavne Brazílie, Argentíny a Paraguaja.

Rozširovanie monokultúr geneticky modifikovanej sóje v týchto regiónoch viedlo k odlesňovaniu, strate biodiverzity, vysídleniu malých farmárov a odklonenie pôdy od lokálnych potravinových potrieb, ako aj zvýšenému používaniu pesticídov, kontaminácii vody a vážnemu zdravotnému riziku pre miestnych obyvateľov.

Jednotlivci a komunity, ktorý týmto hrozbám čelia, „Pueblos Fumigados“, pridali svoj hlas k združeniam pestovateľov v Paraguaji, Uruguaji a Argentíne, ktoré bojujú za zvrátenie týchto trendov. V prípade Uruguaja podnet skončil na národnom súde pre ľudské práva.

Toto sú systematické dopady produkcie komodít na vývoz. Európa, ako hlavný odberateľ týchto komodít, je preto zodpovedná za ich riešenie.

Myslieť do budúcnosti

Po druhé, táto iniciatíva je sľubná, pretože predstavuje iný, odvážny spôsob myslenia. Aj keď sa Deklarácia nevenuje priamo SPP, je v debate veľmi relevantná a naznačuje presne ten druh vývoja, aké poľnohospodárska politika EÚ potrebuje. Namiesto premiestňovania dotácií medzi rôznymi odvetviami alebo znižovania administratívy, začína táto deklarácia veľkú zmenu vo fungovaní dodávateľských sietí a modelu priemyselnej výroby, ktorý z nich vychádza. Predstavuje súbor integrovaných krokov na plánovanie využitia pôdy, produkcie a potravinových systémov, ktoré chceme v Európe aj inde.

Spoločná poľnohospodárska politika sa má opäť zjednodušiť

Tento spôsob myslenia potrebujeme na to, aby sme sa dostali zo súčasnej bezvýchodiskovej situácie, kde sa dotácie využívajú na podporu problémových sektorov, pričom dlhodobé plánovanie citeľne chýba. Samozrejme, tieto zmeny sa neudejú cez noc a musia byť starostlivo naplánované, aby sme sa vyhli šokom, ktoré by boli ekonomicky škodlivé pre dovozcov aj vývozcov.

Deklarácia o sóji je len prvým krokom. Je ukážkou spôsobu myslenia, aké musí dominovať novému kolu reforiem SPP, aby sa zmenil systém farmárčenia v Európe aj mimo nej.

Menej mäsa

Udržateľné reťazce s krmivom je dobrým začiatkom, potrebujeme ale ďalšie kroky, ktoré by znižovali dopad chovu dobytka na zdravie ľudí a životné prostredie. Priemyselnú produkciu mäsa stále charakterizujú zlé podmienky zvierat, znečisťovanie vody a pôdy spôsobené veľkým množstvom hnoja a zvyšujúca sa hrozba odolnosti baktérií voči antibiotikám, ktorú spôsobuje ich nadužívanie na farmách. Potrebujeme celkovú zmenu tohto modelu. Chýbať by nemala podpora tých, ktorí diverzifikujú svoju produkciu a venujú sa udržateľnému poľnohospodárstvu v menších množstvách.

Nakoniec sa musí znížiť aj celková produkcia a spotreba mäsa v Európe. Živočíšne bielkoviny predstavujú až 60 % príjmu potravy Európanov. V novembri 2016 navrhlo 24 poslancov Európskeho parlamentu znížiť spotrebu mäsa v Európskej únii aspoň o 30 % do roku 2030, čo by malo prispieť k napĺňaniu klimatických cieľov a riešeniu zdravotných problémov spojených s vysokým príjmom živočíšnych bielkovín.

Nádej pre rozpočet

Vo svetle týchto výziev je nutné myslieť ďalej, ako je reforma SPP a vybudovať ambicióznu politiku pre udržateľné potravinové a poľnohospodárske systémy. Táto vízia je základom deklarácie európskych Priateľov Zeme a viac než 100 ďalších občianskych organizácií z marca 2017, ako aj výzvy na spoločnú potravinovú politiku od IPES-Food.

Kontext škrtania rozpočtu robí Európsku deklaráciu o sóji a ďalšie snahy v tomto smere ešte relevantnejšie. Prechod k udržateľným potravinovým systémom je jednou z najväčších výziev našej doby. Ukážka toho, ako sa môže na túto výzvu reagovať priamo, ambicióznymi a zmysluplnými opatreniami, môže byť najlepším spôsobom, ako odôvodniť rozpočet SPP a zabezpečiť, aby dobre mienená európska politika pre potravinové a poľnohospodárske systémy pokračovala aj do budúcnosti.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA