Robia mestá dostatočné kroky na zmiernenie dopadov vĺn horúčav?

Pár dní dozadu Karpatský rozvojový inštitút, Košice, v súvislosti s ďalšou vlnou horúčav na Slovensku (ktorá zrejme nie je v tomto roku na našom území posledná) uverejnil tlačovú správu, v ktorej sa snaží upozorniť na to, že mestá, ktoré sú nimi najviac ohrozené, majú rozsiahle možnosti a nástroje zmierňovať tento dopad klimatickej zmeny, ale vedome a systematicky tak nerobia (viac na www.kri.sk).

Po uverejnení tlačovej správy v médiách sa ozvala pani, ktorá sa predstavila ako občianka Muskalová z istého slovenského mesta s tým, že „v ich meste nedávno rekonštruovali fontánu na upravenom námestí a že naše tvrdenie pochádza od zeleného stola nepoznajúc skutočnosti“. Samozrejme, že v čase enormnej informačnej dostupnosti nebolo ťažké si dané mesto, spomínanú fontánu a rekonštruované námestie vygoogliť. Podobne ako v mnohých ďalších mestách sa fontánka nachádza uprostred plne dlažbou pokrytého námestia s ojedinelo stojacimi mladými stromami, ktoré prakticky neposkytujú tieň. Možno s trochou nadsádzky povedať, že kým sa človek vo veľkej horúčave dostane k fontánke nie veľkých rozmerov, môže skolabovať, pretože takto upravené námestie efekty horúčav skôr zosilňuje a nie zmierňuje.

Vlny horúčav nie sú doteraz brané verejnou správou alebo aj obyvateľmi na Slovensku tak vážne ako iné extrémne prejavy klimatickej zmeny. A to napriek tomu, že posledné údaje z Európy a Severnej Ameriky ukazujú, že tento dopad mal v niektorých rokoch viac smrteľných obetí ako súčet obetí búrok, tornád, či záplav. Naviac u väčšiny spomenutých javov počet obetí, v niektorých krajinách klesá (lepšou pripravenosťou na núdzové situácie), ale pri vlnách horúčav je to naopak.

Pomerne nízke povedomie o tejto hrozbe a pripravenosť na ňu sú dané aj tým, že vlny horúčav „nevtrhnú do mesta zbesilo“ ako víchrica, prívalové dažde či snehové búrky, ale prichádzajú pomaly a ticho. Hýbu sa nad mestom ako veľká hlboká masa s klesajúcim vzduchom, často zabraňujúca vzniku významnejších zrážok, ktoré by určitým spôsobom dožičili úľavu prehriatemu povrchu. Celá táto masa sa hýbe pomaly, počet dní jej trvania na jednom mieste sa stále zväčšuje a jej teplota neustále rastie, čo má veľmi negatívny dopad na zdravie a podmienky života tých, ktorí sú ňou zasiahnutí.

To, že nevieme krátkodobo či strednodobo ovplyvniť výskyt vĺn horúčav neznamená, že máme byť nečinní či odovzdaní. Existuje veľké množstvo opatrení, ktoré samosprávy miest môžu realizovať a efekty horúčav zmierňovať. Pre ilustráciu môžeme uviesť niekoľko príkladov:

  • Koncipovanie urbanistickej štruktúry mesta (kompozícia stavieb, zelenej a modrej infraštruktúry) spôsobom, ktorý zohľadňuje mikroklimatické charakteristiky – ako napr. cirkulácia vzduchu. Napriek nesmiernej dôležitosti takéhoto prístupu je to v praxi len veľmi zriedkavo zohľadňované.
  • Zvyšovanie podielu vegetácie, osobitne v zastavaných centrách miest. Uvedomme si ale, že rôzne vegetačné plochy majú rôzne intenzívne ochladzovacie účinky, ktoré závisia od množstva a druhu vegetácie, ale najmä od podielu drevín. Teda čím je väčšia samotná rozloha zelene s výrazným zastúpením stromov (teda nie holé trávniky), tým je výraznejší ochladzovací efekt.
  • Intenzívne využívanie vodných prvkov na ochladzovanie prostredia je známe už z minulosti napr. maurské stavby v Granade-Alhambre. Vodný prvok môže mať charakter fontán, umelých potôčikov s obehom vody, menších či väčších vodných plôch s obehom alebo bez obehu vody. Za osobitne výhodné sa dajú považovať vodné plochy, ktoré využívajú človekom upravené prirodzené terénne depresie napr. na sídliskách, ktoré sú naplňované zachytávaním dažďovej vody. Tieto sú nielenže menej náročné z hľadiska nákladov ako fontány, ale pri ich väčšej početnosti môžu viac a bližšie k ľuďom ochladzovať prostredie.
  • Dôsledná tepelná izolácia verejných stavieb nielen chráni stavebnú konštrukciu pred únikom tepla v zime, ale v dňoch horúčav sa udržiavajú vnútorné priestory chladnejšie. Tak zvyšuje kvalitu prostredia v budove a môžu sa znížiť náklady na chladenie v prípade existujúcej prevádzky klimatizácie.
  • Povrchy striech a fasád budov, ktoré absorbujú teplo počas dňa, ho potom v noci vyžarujú a vzduch sa tak nestačí chladiť. Rozsiahlym využívaním striech s povrchom vysoko odrazivým pre svetlo a teplo (biele povrchy striech majú rádové vyššiu odrazivosť ako čierne, samozrejme aj v závislosti na vlastnostiach použitého materiálu) tiež môže výrazným spôsobom prispieť k chladiacemu efektu v budovách.

Existuje množstvo ďalších opatrení, ktoré sa môžu realizovať v mestách na zmierňovanie dopadov vĺn horúčav (ako aj ďalších dopadov klimatickej zmeny), ktoré sú popísané napríklad aj v práve vychádzajúcej publikácii Karpatského rozvojového inštitútu „Klimatická zmena – výzva pre lokálny rozvoj na Slovensku“. Kľúčovým sa javí, aby volení či výkonní zástupcovia samospráv porozumeli, že horúčavy, ako nový, veľmi nebezpečný fenomén budú na mnohých miestach ohrozovať kvalitu života ľudí, a že ich výskyt nie je sezónna náhoda, ale naopak budú sa s vysokou pravdepodobnosťou opakovať a stupňovať. Na druhej strane je potrebné, aby poznali opatrenia, ako na túto realitu reagovať komplexne, teda vo všetkých svojich rozhodnutiach a činnostiach.

Nie v neposlednej miere by mali zastaviť všetky pre voličov „ľúbivé“ aktivity, ako sú napríklad výstavba parkovísk na úkor zelene, vytváranie betónových námestí, výstavba ďalších a ďalších obchodných centier a budov s potrebou likvidácie dospelej zelene a jej formálne nahrádzanie mladými stromami niekde úplne inde v katastri mesta a pod. Môže im to síce priniesť krátkodobý efekt vo forme znovuzvolenia v budúcom období voličmi, ktorí často v sladkej nevedomosti rozmýšľajú ako občianka Muskalová, ale stávajú sa aj priamo spoluzodpovednými za škody na zdraví a celkovej kvalite života, ktoré im spôsobia.

Andrej Šteiner je riaditeľom Karpatského rozvojového inštitútu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA