Skôr ako zastrelíme posla

Šéf euroskupiny zatriasol finančnými trhmi, vypočul si paľby kritiky, a pokúsil sa poprieť vlastné slová. Lenže, čo také prekvapujúce vlastne povedal?

Európskou politikou chvíľu hýbal malý stredomorský ostrov. Nech už to bolo naozaj akokoľvek, nech už ktokoľvek navrhol čokoľvek, a uprednostnil záujmy kohokoľvek, pred čímkoľvek iným, jedno je jasné – z hľadiska krízovej komunikácie to bol pre Úniu debakel. Korunu všetkému mal nasadiť šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem, ktorý vraj začiatkom týždňa v interview pre vplyvné médiá označil reštrukturalizáciu cyperských bánk, ktorá zahŕňa straty z vkladov nad 100 tisíc eur, za vzoro pre riešenie podobných problémov v iných krajinách. Akciové a komoditné trhy sa zatriasli, komentátori zhrozili, politici informáciu dementovali. Nakoniec sa snažil všetko vziať späť sám Dijsselbloem. Označil to za nedorozumenie, a svoje slová vytrhnuté z kontextu.

prepisu rozhovoru vyplýva, že to až také nedorozumenie nie je. Lenže ani prekvapenie. Ak vedľa seba postavíme írsky a cyperský prípad, budúcnosť bude určite podobnejšia tomu cyperskému. Náklady reštrukturalizácie hypertrofovaného bankového sektora (a Cyprus nie je poslednou krajinou s týmto problémom) budú niesť aj investori v problémových bankách. Do ich vrecka bude možno načierať aj Európska komisia, keď predloží návrhy na vytvorenie tzv. bankovej únie.

Omnoho zaujímavejšia je iná časť Dijsselbloemovho rozhovoru. Tá, v ktorej tvrdí, že žiadna banková únia možno nebude. Respektíve nie taká, k akej sa predsavzali lídri minulé leto, keď eurozóne tieklo do topánok. Jej súčasťou mal byť aj spoločný rezolučný mechanizmus (spoločný fond na ozdravenie bánk, ktoré sa dostanú do závažných finančných problémov). Zatiaľ mal jeho úlohu zastúpiť trvalý euroval, z ktorého by boli priamo rekapitalizované problémové banky.

Zo slov šéfa euroskupiny vyplýva, že to už neplatí. Cieľom je vytvoriť systém, v ktorom žiaden nástroj bankovej únie nebude potrebný. V tej chvíli si Dijsselbloem definitívne zložil klobúk šéfa euroskupiny, a ostal holandským politikom. Holandsko bolo jednou z krajín (spolu s Nemeckom a Fínskom), ktoré minulú jeseň spochybnili júnovú dohodu o bankovej únii. Spoločná deklarácia troch ministrov financií žiadala, aby sa priama rekapitalizácia bánk z ESM vzťahovala len na problémy, ktoré vzniknú po zavedení systému jednotného dohľadu. Okrem toho nestačí zavedenie, jednotný dohľad musí dokázať svoju účinnosť. Druhá podmienka má zabezpečiť, aby bola reštrukturalizácia problémových bánk „zo spoločného“ spustená čo najneskôr, prvá zas, aby bola použitá čo najmenej.

Dijsselbloem možno doplatí na svoju otvorenosť. Ak sa bude za cyperské fiasko hľadať obetný baránok, momentálne v prvej línii. No pred verejnou popravou je dobré vypočuť si posolstvo, ktoré nesie:

Rétoriku nabok, idea bankovej únie nemá dostatočnú podporu (myslím bankovú úniu vrátane spoločného rezolučného fondu, a spoločnej garancie vkladov) a bolo by predčasné považovať ju za hotovú vec. Opakuje sa známy scenár: „silní“ uprednostňujú spoločné pravidlá / dohľad, bez spoločného znášania nákladov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA