Skromný kankán v Cancúne

V Cancúne si OSN zachránilo svoju tvár a klimatické rokovania nabrali nový dych. Enviroaktivisti sa krotili a národné delegácie odišli spokojné.

Dohody o niekoľkých dielčích otázkach (zahrnutie ochrany tropických pralesov do globálnej dohody, založenie Zeleného klimatického fondu, ľahší prístup chudobných krajín k najnovším „zeleným“ technológiám) sa uzavreli a podpísali ich s výnimkou Bolívie všetky zúčastnené delegácie.

Väčšiu transparentnosť a inkluzívnosť rozhovorov, v porovnaní s minuloročnou dohodou pár vyvolených, niekoľkokrát verejne pochválili mimovládne organizácie, združenia regionálnych a miestnych samospráv i delegáti z rozvojových krajín. Apropo, svetová klimatická konferencia je jednou z mála príležitostí, kde dostanú priestor aj tie najzabudnutejšie kraje sveta, ktoré sa stanú, aspoň na chvíľu, rovnocennými partnermi. Niet divu, že k mikrofónom sa hlásili oveľa častejšie ako zástupcovia bohatých krajín, ktorí si nedostatok medializácie nahrádzali na vlastných tlačových konferenciách.

Ekologickí aktivisti svoje prejavy sprvu obmedzovali na atraktívne podvodné predstavenia, zvieracie kostýmy, zapaľovanie sviečok či posedenia v lagúne za príjemného namáčania nôh. Tvrdšie slová, masívnejšie pochody a ojedinelé ničenie verejného priestranstva prišli až po oznámení, že správcom klimatického fondu bude Svetová banka, ktorú vinia z nadmerného zadlžovania najchudobnejších krajín a pokryteckej neekologickej podpory fosílnych palív.

Čo zapríčinilo väčšiu striedmosť aktivistov po desaťtisícových protestoch v dánskej Kodani je ťažko povedať. Možno spokojnosť s akým-takým progresom rokovaní, možno pocit mrhania silami za absencie vrcholových politikov.

Istý podiel na ne-masovosti protestov možno pripísať aj bohatým skúsenostiam mexických bezpečnostných zložiek s potlačovaním vzbúr a efektívnym vytlačovaním aktivistov mimo vyhradenej zóny, kde konferencia prebiehala.

Aj keď Mexiko rozoslalo pozvánku na summit po celom svete, do Cancúnu, na rozdiel od Kodane, pricestovalo len asi 20 najvyšších štátnych predstaviteľov z Latinskej Ameriky a Afriky, teda z regiónov, kde sú prejavy klimatických zmien najdrastickejšie. Z industrializovaných krajín prišiel len premiér Nórska, milovník prírody a odhodlaný bojovník proti klimatickým zmenám. Vedúcim slovenskej delegácie bol nový minister životného prostredia. Je možné, že práve tento „low profile“ konferencie, bez pozornosť-strhávajúcich politikov diskutujúcich za zatvorenými dverami, zachránil tvár globálnych klimatických rokovaní.

Prvý týždeň nepriniesol veľa kompromisov. Po početných výzvach, že Cancún nemôže byť ďalším debaklom a musia sa dojednať hmatateľné výsledky, strávili delegáti posledné dni a noci konštruktívnym vyjednávaním, takmer akoby sa začali riadiť vetou kolumbijského zástupcu: „Dobrá dohoda je tá, pri ktorej sú všetky strany rovnako nespokojné.“ A stalo sa.

V sobotu nadránom protestovala už len Bolívia, ktorá sa napokon rozhodla prijatú dohodu, údajne prijatú v rozpore s pravidlami rámcového dohovoru OSN, napadnúť aj pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu. Ostatní si vydýchli, zatlieskali a začali gratulovať mexickým organizátorom.

Faktom ostáva, že v Cancúne sa o následníkovi Kjótskeho protokolu nerozhodlo. Na predĺženie platnosti po roku 2012 či zmenu opatrení zostáva pritom už len niekoľko mesiacov. Strany sa dokonca nedohodli ani na tom, že sa na ďalšej konferencii v Durbane dohodnú.

Platí, že OSN nie je najľahšou platformou pre hľadanie konsenzu. Stále však neexistuje efektívnejší nástroj pre riešenie globálnych klimatických problémov, ktoré postihujú superveľmoci, rovnako ako rastúce ekonomiky, bohaté ropné monarchie, a snáď ešte viac chudobné a dysfunkčné africké krajiny i malé ostrovné štáty. Občas sa ale urobia aspoň malé kroky. Ako v Cancúne.

Je tiež pravdou, že konferencie obdobného rozsahu sú finančne náročné. Občania v konečnom dôsledku platia výdavky delegácií, prispievajú do rozpočtu OSN a organizátorská krajina si tiež musí odložiť pekný balík na prípravu, priebeh i upratanie po konferencii. Neriešenie vplyvov ľudskej činnosti na podnebie by ale stálo oveľa viac peňazí, prinieslo ešte väčšie straty na životoch, faune, flóre i majetku. Je to tiež dôvod, prečo na nich aktívne participujú aj najchudobnejšie štáty, ktorým ide v boji s klimatickými zmenami často o holé prežitie. Tento rok sa vďaka obmedzenej účasti vrcholových politikov a miernym prejavom enviroaktivistov ušetrilo.

Nakoniec nemožno ignorovať ani to, že vzhľadom na katastrofické predpovede environmentálnych skupín i vedcov sú dosiahnuté výsledky málo ambiciózne. Možno ak by sa ďalšia klimatická konferencia konala na odtrhnutej antarktickej ľadovej kryhe, prebiehali by azda so strácajúcou sa „pôdou“ pod nohami diskusie promptnejšie. Delegáti by si nepochutnávali na miestnych dobrotách a nemohli sa skrývať ani pred realitou chudoby vo vyhradených a upravených častiach Mexika či Durbanu. Tvárou v tvár utopeniu by možno dosiahli odvážnejšie záväzky.

Dovtedy zostáva dúfať, že Južná Afrika, prípadne Katar alebo Južná Kórea, budú nasledovať Mexiko v striedmych a pragmatických dohodách smerom k dosiahnutiu záväzného celosvetového paktu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA